Osvietenský absolutizmus je politický systém, ktorý existoval v 18. stor. v Európe. Tradíciu absolutizmu spájal s ideami osvietenstva. V záujme presadenia osvietenských reforiem, zásad ľudskej rovnosti a dôstojnosti a modernizácie spoločnosti panovník disponoval zvrchovanou a neobmedzenou mocou. Odstraňoval alebo oslaboval prežité stavovské rozdiely a normy. Panovník uľahčoval postavenie poddaných, podporoval vzdelanie. Budoval štátne orgány s reformne založenými a vzdelanými úradníkmi. V habsburskej monarchii sa začal za vlády Márie Terézie a vyvrcholil panovaním Jozefa II. Obaja sa pokúšali pretvoriť monarchiu na moderný a jednotný štát. Bol podporovaný rozvoj manufaktúr a osvety atď.
Územie Uhorska bolo po tureckých vojnách veľmi hospodársky oslabené. Dolné Uhry pre priamu nadvládu Turkov a Horné Uhry (územie dnešného Slovenska) preto, pretože niesli hlavnú záťaž tureckých lúpežných vpádov a boja proti nim. V krajine sú zavedené vysoké dane a vojsko má v rukách veľkú moc. V takýchto podmienkach sa Mária Terézia (1740 – 1780) dostala na trón. Jej korunovácia bola veľmi problematická, pretože okolitý susedia neuznali Pragmatickú sankciu jej otca Karola VI. z 19. IV. 1713, ktorá zaručuje nástupníctvo Habsburgovcov na trón aj po ženskej vetve. Preto sa začala vojna o rakúske dedičstvo (1740 – 1748). Militaristické Prusko obsadilo takmer celé Sliezsko a bavorsko – francúzske vojská vtrhli do Čiech. Na túto vojnu nadväzovala Sedemročná vojna (1756 – 1763), v ktorej Rakúsko definitívne stratilo priemyselné Sliezsko.
Zdĺhavé a pre krajinu vyčerpávajúce vojny, ktoré Mária Terézia viedla po nástupe na trón, ju postupne priviedli na myšlienku nevyhnutnosti hospodárskych reforiem. V duchu osvietenských teórií sa snažila vyzdvihnúť monarchiu ako po hospodárskej, tak po kultúrnej stránke. Uvedomovala si však rozdielne krajinské zriadenie monarchie, a z toho vyplývajúce ťažkosti a rozdielnosti v zavádzaní reforiem. Uhorská šľachta bola voči týmto reformám veľmi rezervovaná, ba priam nepriateľská. Treba však povedať, že povedomie v Uhorsku sa v priebehu panovania menilo a na sklonku panovníčkinho života jej bolo celkom naklonené. Zo začiatku sa snažila reformy v Uhorsku presadzovať na sneme, postupne sa presadzovali len prostredníctvom kráľovských nariadení.