S pomocou týchto miest bolo dobyté levantské pobrežie s jeho prístavmi, ktoré mali veľký význam pre obchod s Východom. Za to bol talianskym mestám poskytnutý veľký podiel na koristi. Pisáncom pripadli veľké výhody v antiochijskom kniežatstve a v tripolskom grófstve, Benátčanom a janovčanom v jeruzalemskom kráľovstve. Takmer v každom meste dostali štvrť a vytvorili rad talianskych kolónií, ktoré mali zvláštne práva boli vyňaté zo všeobecného administratívneho a súdneho systému. V čele talianskych kolónií stáli zvláštni hodnostári, Taliani, ktorí mali zo začiatku titol „vicomtov“ (vicecomites), so svojimi tribunálmi alebo kuriermi. Od konca XII. storočia sa objavuje spoločný náčelník všetkých benátskych kolónií v jeruzalemskom kráľovstve - baiulo (baiulus), do čela janovských kolónií boli menovaní dvaja konzuli. Pisánci menovali zo začiatku troch konzulov, potom len jedného. Všetci žili v hlavnom meste jeruzalemského kráľovstva - v Akkre. Títo zástupcovia boli spravidla vysielaní z metropoly, kde boli volení rovnako ako ostatní hodnostári talianskych republík. Niekedy ich však volilo priamo obyvateľstvo kolónie. Medzi miestnymi úradmi a talianskymi konzulmi dochádzalo často ku konfliktom. Pokusy jeruzalemských vládcov porušiť privilégiá Talianov boli príčinou toho, že sa Taliani sťažovali pápežovi, ktorý im pohrozil exkomunikáciou z cirkvi. Vymedzenie práv medzi miestnymi úradmi a konzulmi sa určovalo zmluvami. Trestná jurisdikcia, zvlášť v závažnejších prípadoch, zostávala väčšinou v kompetencii miestnych orgánov. V rukách talianskych konzulov sa sústreďovala občianska, a hlavne obchodná jurisdikcia v záležitostiach ich krajanov. Situácia sa nezmenila, ani keď moc prešla do rúk moslimov. Podobné kolónie aj v iných mestách Východu mali hlavne Benátčania, ktorí mali dve faktorie v Alexandrii. V čele ich kolónií bol konzul , ktorý mal právo na desať každoročných audiencií u sultána. Na Cypre mali svoje konzuláty Janov a Pisa. Aj v Konštantínopole boli oddávna talianske kolónie. Carihradský baiulo, hlava benátskej kolónie, plnil dôležité diplomatické úlohy republiky, a tak reprezentoval konzula a zároveň vyslanca Benátok v Carihrade.
Po dobytí Konštantínopolu Turkami si benátska kolónia zachovala svoju samosprávu a svojho baiula s jeho administratívnymi a súdnymi funkciami. Baiulo sa stal zároveň aj stálym diplomatickým zástupcom Benátok na sultánovom dvore.
Talianske mestské štáty boli relatívne vojensky slabé, a boli nútené najímať si žoldnierov. Používanie relatívne nespoľahlivých žoldnierov ich nútilo venovať mimoriadnu pozornosť činnosti susedných štátov.