Diplomati boli povinní pravidelne posielať dispácie (depeše) o situácii v prijímacej krajine. Signoria bola teda najlepšie informovanou vládou v celej Európe. Na momentálnom obraze došlých správ bola postavená prezieravá politika benátskej vlády. Okrem depeší bol diplomat do patnástich dní od uplynutia svojej misie podať súhrnú správu - relazione. Po prednesení správy na slávnostnej schôdzy signorie bol referát uložený do tajného archívu diplomatických aktov. Tento zvyk sa zachoval až do konca republiky, do roku 1797. Cudzie štáty si veľmi vysoko cenili správy benátskych vyslancov a pokúšali sa ich získať, v niektorých prípadoch úspešne. Správy obsahovali charkteristiku vládcov, politických kruhov a postavenie tried obyvateľstva. Informovali aj o hospodárskom, finančnom a vojenskom potenciály krajiny.
Depeše boli často šifrované, aby sa zachovala diskrétnosť diplomatickej korešpondencie. Šifrovaniu venovla signoria mimoriadnu pozornosť. Spočiatku išlo len o jednoduché nahradenie jedného slova iným, časom sa namiesto písmen používali značky, často aj dve či tri pre jedno písmeno. Napriek tomuto boli šifry spočiatku pomerne jednoduché a dali sa bez problémov rozlúštiť. Do textu sa vkladali aj znaky, ktoré nemali význam aby skomplikovali šifrovanie. Šifrovaná diplomatická korešpondencia vyvolávala spočiatku nevôľu a protesty prijímajúcich krajín.
Diplomacia benátskej republiky bola vysoko organizovaná. Vyslanci dostávali podrobné inštrukcie ako postupovať pri rokovaniach. Museli dodržiavať presné smernice, týkajúce sa ich správania a činnosti. Museli pravidelne informovať signoriu, po návrate odovzdať súhrnnú správu a všetky dary. Nesmeli mať v prijímajúcej krajine majetok ani sa domáhať titulov alebo hodností. Nesmeli hovoriť s cudzincami o štátnych záležitostiach. Opustiť zastupiteľstvo po skončení misie mohli až keď prišiel ich nástupca. Or doku 1268 ich nemohla sprevádzať manželka. Od roku 1434 nemohol byť diplomat príslušníkom kléru.
Povolanie diplomata bolo veľmi náročné a slabo platené. Všetci sa mu snažili vyhnúť. Na základe dekrétu z roku 1271 tomu, kto odmietol nastúpiť do diplomatickej služby hrazila peňažná pokuta alebo zákaz zastávať štátne funkcie. Avšak po úspešnom absolvovaní misie benátska vláda udeľovala bývalým diplomatom rôzne hodnosti a majetky.
Vyslanecká služba spočiatku v XII.- XIV. storočí trvala len po splnenie určitej úlohy, teda maximálne 2 - 3 mesiace. V XV. storočí to boli dva roky a o sto rokov neskôr tri. Od roku 1339 boli cudzí diplomati v Benátkach chránení imunitou.