Kvôli súkromným previneniam nemohli byť trestaní - princíp exteritoriality. Písomné dokumenty benátskej diplomacie
Už koncom XIII. storočia boli zavedené zvláštne knihy pre zapisovanie zmlúv. Na základe tohoto ustanovenia boli zavedené knihy - „Kniha zmlúv“ (Patti), kde sa zapisovali najvýznamnejšie štátne akty, a „Pamätná kniha udalostí“(Libri Commemoriali), kde boli zaznamenané diplomatické precedensy. Udalosti sa do týchto kníh zapisovali chronologicky, čo bolo následkom veľkej neprehľadonosti medzinárodných zmlúv. Preto boli v polovici XIV. storočia zavedené tri nové knihy - „Liber Albus“, kde sa zapisovali zmluvy s Východom (Sýria, Arménsko, Byzancia, Cyprus), „Liber Blancus“, kde sa zapisovali zmluvy s talianskymi štátmi a „Liber Pactorum“, kde sa zapisovali všetky ostatné zmluvy. Tento dômyselný systém sprehľadnil diplomatickú činnosť Benátok.
Prínos pre súčasnú diplomaciu
Talianska a najmä benátska diplomacia sa stala vzorom pre vývoj diplomacie na panovníckych dvoroch celej vtedajšej Európy. Vytvorenie inštitútu konzula a zriaďovanie konzulátov bolo veľmi dôležitým prínosom diplomacii. Ďalšími dôležitými prvkami boli:
Princíp exteritoriality, ktorý sa uplatnil v talianskych kolóniách vytvorených na území cudzích štátov zaručenie imunity cudzích vyslancov. V XII. - XIV. storočí sa vytvára podoba stálych diplomatických zastupiteľstiev, zriaďovanie ambasád. Ustálenie času pôsobenia diplomata v cudzej krajine (v XII. - XIV. storočí to boli 2 - 4 mesiace, v XV. storočí dva roky a v XVI. storočí tri roky )
Prísna centrálna organizácia diplomacie. Používanie šifrovania v diplomatickej korešpondencii. V XVI. storočí oddelenie výzvednej služby od diplomatickej (aj keď v praxi sa dopĺňali).