Medzinárodné styky Talianska
Taliansko sa považuje za vlasť modernej diplomacie. Napriek tomu, že sa v Taliansku skôr než v ostatnej Európe začali rozvíjať mestá, ostávali táto krajina aj naďalej rozdrobená. Mestá severného a z časti stredného Talianska si podrobili okolné územia a stali sa mestskými štátmi. Tieto mestské štáty mali neobyčajne veľký význam v hospodárskom živote Európy a sprostredkovali obchod z Východom. Rozvíjal sa v nich priemysel určený pre vývoz do strednej a severnej Európy a na Východ. V týchto štátoch často dochádzalo k striedaniu režimov a vlád. Medzi talianskymi mestami vystupujú do popredia silné politické strediská, ako Benátky, Janov, Miláno a Florencia. Ale žiadne z týchto miest nebolo natoľko silné, aby si podrobilo ostatné. Zároveň ani jedno z nich nemalo eminentný záujem na zjednotení Talianska. Získavanie nových trhov a obchodné súperenie na súši aj na mori talianske mestá nezbližovalo, ale naopak rozdeľovalo.
Stred polostrova zaberal pápežský štát. Pápeži, ktorí sami neboli schopní zjednotiť Taliansko však mali dosť síl, aby v tom komukoľvek inému zabránili. Južné Taliansko a Sicília boli politicky odlúčené od ostatných častí krajiny. Neapol a Sicília nepatrili politicky k Taliansku ale k Španielsku.
Po celý stredovek a ešte dlho potom sa Taliansko rozpadalo na mnoho vzájomne súperiacich štátov. Tieto štáty medzi sebou bojovali alebo uzatvárali sploky a vytvárali všelijaké politické kombinácie proti nejakému spoločnému nepriateľovi z rady talianskych štátov alebo proti cudzincom, ktorý mali zálusk na bohatý polostrov - multipolárne vzťahy usporiadania. Misie, jednania a dohody tu boli nutným doplnkom vojenskej sily. To nakoniec viedlo k systému „rovnováhy“, ktorý sa neskôr stal vzorom pre veľké európske monarchie. V Taliansku bolo aj sídlo pápežského dvora, cirkevného strediska Európy, s jeho mnohopočetnými medzinárodnými stykmi a vzťahmi.
Organizácia konzulárnej služby
Talianske mestá intenzívne obchodovali s rôznymi krajinami, hlavne s Blízkym východom. Preto museli prirodzene vznikať orgány, ktoré by v cudzine hájili záujmy talianskych kupcov. Talianske obchodné mestá - Benátky, Janov, Pisa a ďalšie - hájili záujmy svojich občanov za hranicami zriaďovaním konzulátov. Na tom mali významný podiel križiacke ťaženia a zakladanie križiackych štátov v Sýrii a Palestíne. Križiaci dostávali značnú pomoc od Benátok, Janova a Pisy.