SLOVENSKÁ SEKCIA SOCIALISTOV-KOMUNISTOV

Slovenskí a českí komunisti chápali Maďarskú republiku rád ako nádejnú základňu ďalšej revolúcie a rozvíjali na jej území veľmi živú a rozsiahlu činnosť. Budapešť patrila medzi prvé centrá organizovaného slovenského robotníckeho hnutia. Po vzniku Komunistickej strany Maďarska sa vytvorila jej slovenská sekcia a po zlúčení so sociálnymi demokratmi „Slovenská sekcia socialistov - komunistov“. Po 21. marci prešli Maďarska aj mnohí revolucionári zo Slovenska a Čiech. Samostatná česká sekcia sa po krátkej existencií zlúčila so slovenskou, a tak vytvorili spoločnú organizáciu, ktorá bola jednou zo sekcií Komunistickej Internacionály. Prvým po slovensky písaným komunistickým denníkom vydávaným v Budapešti boli Červené noviny. Program sekcie, načrtnutý v tzv. organizačných stanovách, bol náčrtom budúcej politiky diktatúry proletariátu na území Československa. Cieľom bolo „zvrhnutie vlády a panstva kapitalistov sociálnou revolúciou, zrušenie imperialistického kapitalizmu, odovzdanie súkromného kapitalistického vlastníctva do všeobecného vlastníctva bez akejkoľvek náhrady“. Po obsadení časti Slovenska sa 20. mája 1919 sa časť sekcie presťahovala z Budapešti do Lučenca a Košíc. Tam pomáhala ustanovovať rady, zakladať stranícke organizácie a tzv. direktóriá, ktorým maďarská Červená armáda odovzdávala moc. Pripravovali sa sekcie na vyvlastnenie buržoázneho majetku a realizovali sa rozsiahle sociálne opatrenia; organizovali sa milície, tzv. červené stráže, robil sa nábor do Červenej armády. Na niektorých miestach – v Košiciach, Prešove, Lučenci a aj v Leviciach, sa uskutočnili voľby rád, čo boli vlastne prvé voľby so širokou účasťou ľudových vrstiev na území Slovenska. V Červených novinách sa už v apríli 1919 vyskytli hlasy, aby sa vytvorila samostatná Slovenská republika rád. Po vytvorení straníckych organizácií a novej moci na území , kontrolovanom maďarskou Červenou armádou, vytvorili sa na to všetky podmienky. Z také riešenie správy tohto územia hovorila aj potreba vyrážať zbraň z rúk tým, ktorí v postupe červenej armády videli iba ďalší pokus o obnovu integrity Uhorska. Vytvorením samostatnej vlády sa naopak zdôrazňoval internacionálny prvok a tie snahy, ktoré formuloval slovenský delegát na prvom zjazde zjednotenej socialistickej strane Maďarska takto: „ Oslobodenie slovenského proletariátu je len jedným krokom k oslobodeniu proletariátu Čiech a Moravy a ostatných západných štátov.