Aj vo vtedajšej maďarskej ústave sa hovorilo: „Maďarská socialistická zväzová republika neprekáža tomu, aby si národy oslobodzujúcich si území, ktoré sú počtom obyvateľstva a hospodárskou silou na to schopné, vytvorili osobitné, s republikou rád spojenecké sovietske republiky“.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA RÁD

Slovenská republika rád (SRR) bola vyhlásená na veľkom ľudovom zhromaždení v Prešove 16. júna 1919. Prítomní boli delegáti československej sekcie socialistov – komunistova delegáti mnohých rád, resp. direktórií. V proklamácií sa republika rád označuje za novší výsledok víťazne a nezastaviteľne napredujúcej svetovej revolúcie. Za svojich spojencov označila ruskú a maďarskú republiku rád a prvý pozdrav poslala „ešte vždy pod jarmom imperializmu stonajúcim českým proletárskym bratom“. Zhromaždenie zvolilo dočasný Revolučný výkonný výbor a 20. júna sa sformovala Revolučná vládna rada. K Slovenskej republike rád sa prihlásilo aj veľké zhromaždenie ľudu z okresu Lučenec, Zvolen a Rimavská Sobota, ktoré sa konalo 22. júna 1919 v Lučenci, kde bolo druhé stredisko diktatúry proletariátu na Slovensku. Na čelo Revolučného výboru, sídliaceho v Košiciach, zvolili českého robotníka z Kladna Antonína Janouška, ktorý bol už predtým na čele Československej sekcie v Budapešti. Jednotlivé rezorty a odbory štátnej správy riadili ľudoví komisári. Táto vláda vykonávala svoju činnosť iba 10 dní. Nestihol sa zísť ani plánovaný Krajinský zjazd sovietov ako najvyšší ľudový orgán moci, takže diktatúra proletariátu sa tu prejavila na časti územia Slovenska naozaj iba v zárodkoch, pritom v sťažených podmienkach, pretože šlo vlastne o bezprostredné zázemie frontu. V čase vzniku SRR prešli československé vojská v boji proti MRR do protiútoku. Červená armáda, donútená rumunskými a československými vojskami a pod silným diplomatickým tlakom Dohodových mocností vyprázdnila do 5. júla Slovensko za demarkačnú čiaru, ktorú určila Dohoda.

ČINNOSŤ PRVEJ DIKTATÚRY PROLETARIÁTU NA SLOVENSKU

Vláda Slovenskej republiky rád vystupovala navonok ako vláda suverénneho štátu. Nadväzovala styky s inými sovietskymi republikami, ruskou, maďarskou, ale aj ukrajinskou, v ktorej dokonca vymenovala aj dočasného vyslanca. Vzťah k Československu nebol celkom odmietavý, stále sa zdôrazňovala potreba víťaznej revolúcie v Čechách, aby SRR „mohla v bratskom zväzku žiť s proletariátom sovietskeho Česka.“ Vnútropoliticky vláda SRR pokračovala v opatreniach, ktoré na území kontrolovanom maďarskou Červenou armádou zavádzali už od jej príchodu , a vo všetkých dôležitých veciach využívala nariadenia MRR. Štruktúra moci, súdnictva, štátnej správy, bezpečnosti a armády bola podobná ako v MRR. Zospoločenštenie výrobných prostriedkov na území SRR sa odvodzovalo od nariadenia č. IX maďarskej revolučnej rady. Zospoločenštili sa všetky priemyselné, banské a dopravné podniky, ktoré mali vyše 20 robotníkov.