Na ich čelo boli postavení komisári a na riadení sa zúčastňovali volené robotnícke rady. Vyvlastnili sa veľkoobchody a obchody nad 10 zamestnancov, všetky veľkostatky nad 100 jutár, v niektorých mestách aj nájomné domy, šperky a cennosti v bankových depozitoch. Mzdy a platy sa upravovali prostredníctvom odborových organizácií podľa predpisov maďarskej revolučnej rady, presadzovala sa ochrana a podpora učňov a mladých robotníkov. Úplne sa poštátnilo školstvo a kultúrne zariadenia a zaviedol sa monopol na vydávania a rozširovanie tlače. Na území kontrolovanom Červenou armádou sa viedla živá agitačná práca. Usporadúvali sa časté verejné zhromaždenia, hojne vychádzali letáky, brožúrky a plagáty. Ktoré vysvetľovali podstatu diktatúry proletariátu a súčasnú situáciu. Do činnosti v direktóriách a radách i v sovietoch sa zapojilo veľké množstvo ľudí, ktorí mali zväčša prvý raz možnosť zúčastniť sa na riadení verejných a štátnych záležitostí. Pravda, bola to revolučná diktatúra, v ktorej sa pripúšťala iba verejná politická činnosť na jej podporu a akákoľvek agitácia alebo činy namierené proti sovietskej republike, jej nariadeniam alebo opatreniam Červenej armády bola prísne trestaná. PRÍČINY PÁDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY RÁD

Za najzávažnejší nedostatok sa všeobecne pokladá roľnícka politika revolučnej vlády pretože nacionalizácia veľkostatkov v podobe akýchsi „štátnych majetkov“ obišla základnú požiadavku a potrebu roľníctva – pozemkovú reformu. Také čiastkové opatrenia vlády SRR , ako odpustenie dlhov roľníkom do 100 jutár a sľub, že nebudú platiť dane, boli len momentálnym, dočasným a nie príliš serióznym krokom , pretože bez daní nemôže trvalo existovať nijaký štát, ani diktatúra proletariátu. Tieto a iné omyly či chybné kroky však nemohli nič podstatné zmeniť na osude ani MRR, ani SRR. Víťazné dohodové štáty a nástupnícke krajiny bývalého Rakúsko – Uhorska, v ktorých sa konštituovali meštiacke vlády, nehodlali pripustiť uprostred svojho záujmového priestoru existencie proletárskej diktatúry, navyše tesne spojenej s vtedajším centrom svetovej revolúcie, so sovietskym Ruskom. V diplomatických rokovaniach medzi budapeštianskou vládou a Dohodou šlo maďarskej revolučnej vláde najmä o to, aby sa po stiahnutí vojsk Červenej armády z nemaďarských území stiahli na východ aj rumunské vojská pri Tise. Dňa 24. júna 1919 sa uzavrelo prímerie, 29. júna v Bratislave sa dohodli zástupcovia československej a maďarskej armády, že 1.