svetovej vojne museli emigrovať na Západ.Ich práce konfrontované s prácami marxistických historikov nesú pečať väčšej autentickosti,objektivity a odhodlania objasniť čitateľom pravú tvár minulosti.
Mňa osobne zaujíma historia Slovenského štátu,jej popredných predstaviteľov a všetko čo s tým súviselo.Preto chcem v tejto práci opísať tri vtedajšie polovojenské organizácie:Rodobranu,Hlinkovu mládež a Hlinkovu gardu,ktoré včase svojej existencie stáli na stráži slovenských záujmov.
Existuje niekoľko kniíh,v ktorých HG vystupuje ako ústredný motív(Pamätnica HG,Gardisticke Inferno,Stráž pod Vihorlatom),žiaľ sa mi ich nepodarilo získať.V iných knihách s tématikou II SV je HG , HM a Rodobrana opisovaná len ako kulisa,preto bolo pre mňa dosť náročné utvoriť si celistvý obraz týchto organizácií.V knižniciach som nenašiel literatúru,ktorá by využitím domácich a zahraničných archívov vniesla viac svetla a objektivity do veci.Niektoré z kních ktoré som prečítal boli charakteristické autorovou zaujatosťou a prekrúcaním faktov.nadobudol som dojem,že niektorí historici vnímaju novodobé slovenske dejiny ,len ako holé fakty a neberú do úvahy okolnosti,za ktorých sa tvorila historia.Viac mi imponujú diela exilových historikov ako je napr.prof František Vnuk.
Cieľom mojej práce je zhodnotiť a priblížiť činnosť troch polovojenských organizácií,ktore v čase svojej existencie mali dominantné postavenie na Slovensku.Charakterizovať ich mienim z vlastného uhla pohľadu a to z vojenskej i organizačnej stránky.Taktiež chcem opísať ich činnosť v našom regione.

Rodobrana
Po r.1921 sa začínaju stupňovať autonomistické požiadavky predstaviteľov SLS.Dožadovali sa širších politických práv,úradného použivania Slovenčiny,vlastného snemu a samosprávy.Centrum SLS sa presťahovalo do Bratislavy,čo umožnilo zosilniť tlak na splnenie požiadaviek.SLS často organizovala mítingy na ktoré čechoslovakistická vláda reagoval vyprovokovávaním bitiek a vytržností,pričom neraz tiekla aj krv.
Predstaviteľ SLS a zároveň šéfredaktor Slováka Vojtech Tuka sa informoval o spôsobe práce a organizácií fašistických jednotiek v Taliansku a Nemecku.Na základe toho začal v r1923 organizovať horlivých členov SLS,ktorí by dozerali na pokojný priebeh zhromaždení.Ludia ich nazvali usporiadatelmi,ale neskôr sa sami premenovali na rodobrancov.Rodobrana našla hojne stúpencov hlavne medzi nacionálne orientovanými vysokoškolákmi.Jej vplyv a členská základňa rástla,preto bola 20.1.1923 schválena poslancami a senátormi a 30.1.1923 ju podpisom odobril aj Andrej Hlinka.Počas r.1923 tvorilo členskú základňu Rodobrany asi 5000 mužov.Organizovaním Rodobrany bol poverený Vojtech Hudec a Alexander Mach.Rodobrana začala nadobúdať charakter polovojeskej organizácie ,ktorá plnila aj úlohu dobrovoľnej polície.
Cinnosť Rodobrany bola trňom v oku čechoslovakistických politikov a preto ju Ministerstvo splnou mocou pre správu Slovenska 30.8..1923 zakázalo a dalo zatknúť funkcionárov.Rodobrana prešla do ilegality a pôsobila v organizáciach blízkych SLS.Na stránkach denníka Slovák prebiehal ostrý slovný boj proti vládnemu opatreniu.Rodobranci sa odvolávali na § 3 rokovacieho poriadku "o povinnosti zabezpečiť poriadok na ľudových zhromaždeniach"
V r 1926 nastalo znovuaktivizovanie Rodobrany po rozšírení sprav o chystanom ľavicovom prevrate na Slovensku.Rodobrana zjednotila národné sily pod heslom: Slovensko Slovákom ! Stát chcel opäť zakázať Rodobranu ale HSLS ju vyhlásila za súčasť svojej strany.Tým chceli Rodobranu združujúcu radikálne živly dostať pod kontrolu.
V rokoch 1926-28 viedol Alexander Mach rokovania Rodobrany s českými fašistami o prípravách plánu na štátny prevrat.Tuka chcel prevrat využiť na odpojenie Slovenska od CSR a následné pripojenie celého Slovenska alebo aspoň celej jeho časti k Madarsku.Prevrat sa neuskutočnil,ale protičeský postoj Rodobrany pritiaholdalších stúpencov do organizácie.V r1926 mala už vyše 30000 členov po celom Slovensku.
Roku 1928 vydal Tuka "Rodobranský Katechizmus",v ktorom zhrnul aj 10 rodobraneckých prikázaní a hlavnú zásadu Rodobrany:Mať čisté svedomie,čisté ruky a byť čistým človekom.
Začiatkom Augusta 1929 došlo k rozdeleniu Rodobrany na východnú a západnú,pričom spolu mali asi 60000 členov.Tuka odišiel na kurz do Talianska a po návrate zdokonalil organizáciu a nariadil predvojenský výcvik.Za protištátnu činnosť bol Tuka odsúdený,spolu sním aj Alexander Mach a další funkcionári.Tým nastal zmätok vo vedení a velení a organizácie prestala oficiálne existovať.Bývali členovia prešli do iných ľudáckych spolkov.Po prepustení Tuku z väzenia sa Rodobrana v lete 1938 opäť aktivizovala a stala sa jadrom budúcej Hlinkovej Gardy.

Vojenská organizovanosť Rodobrany
Pri vstupe do Rodobrany noví šlenovia prechádzali obradom,skladali prísahu vernosti a mlčanlivosti,boli povinní mlčať o dianí v Rodobrane a poslúchať rozkazy nadriadených.Zoznamy členov sa neviedli ,navzájom sa poznali len najbližší spolupracovníci,ktorí viedli organizovanie rodobrancov.Správy z centráli poznali len dôstojníci,ktorí ich po prečítani ihned spálili.Rodobranci sa navzajom oslovovali brat.Každy z nich bol povinný platiť príspevky a odoberať propagandistický časopis Rodobrana.Rodobranci podliehali vojenskému veleniu a boli formovaný do jednotiek.Najmenšia jednotku roj tvorilo 6 mužov a veliteľ,tri roje tvorili čatu s čatárom a päť čiat tvorilo rotu vedenú podkapitánom.V obci stál na čele Rodobrany dôstojník alebo poddôstojník,ktorý rotu diferencoval na tzv.krídla.Viacej krídel tvorilo tlupu.Po reorganizácii r 1926 stál na čele krajinský veliteľ,ktorému podliehali župný praporčicí a okresní nadkapitáni.
Vedúci funkcionári rodobrany boli:Vojtech Tuka,Alexander Mach,A.