Rodobrana

Uvod
Zmenou politického systému po roku 1989 sa uvoľnila bariéra lží okolo Slovenskej republiky v r.1939-1945.začali sa publikovať aj práce historikov,ktorí po II.

svetovej vojne museli emigrovať na Západ.Ich práce konfrontované s prácami marxistických historikov nesú pečať väčšej autentickosti,objektivity a odhodlania objasniť čitateľom pravú tvár minulosti.
Mňa osobne zaujíma historia Slovenského štátu,jej popredných predstaviteľov a všetko čo s tým súviselo.Preto chcem v tejto práci opísať tri vtedajšie polovojenské organizácie:Rodobranu,Hlinkovu mládež a Hlinkovu gardu,ktoré včase svojej existencie stáli na stráži slovenských záujmov.
Existuje niekoľko kniíh,v ktorých HG vystupuje ako ústredný motív(Pamätnica HG,Gardisticke Inferno,Stráž pod Vihorlatom),žiaľ sa mi ich nepodarilo získať.V iných knihách s tématikou II SV je HG , HM a Rodobrana opisovaná len ako kulisa,preto bolo pre mňa dosť náročné utvoriť si celistvý obraz týchto organizácií.V knižniciach som nenašiel literatúru,ktorá by využitím domácich a zahraničných archívov vniesla viac svetla a objektivity do veci.Niektoré z kních ktoré som prečítal boli charakteristické autorovou zaujatosťou a prekrúcaním faktov.nadobudol som dojem,že niektorí historici vnímaju novodobé slovenske dejiny ,len ako holé fakty a neberú do úvahy okolnosti,za ktorých sa tvorila historia.Viac mi imponujú diela exilových historikov ako je napr.prof František Vnuk.
Cieľom mojej práce je zhodnotiť a priblížiť činnosť troch polovojenských organizácií,ktore v čase svojej existencie mali dominantné postavenie na Slovensku.Charakterizovať ich mienim z vlastného uhla pohľadu a to z vojenskej i organizačnej stránky.Taktiež chcem opísať ich činnosť v našom regione.

Rodobrana
Po r.1921 sa začínaju stupňovať autonomistické požiadavky predstaviteľov SLS.Dožadovali sa širších politických práv,úradného použivania Slovenčiny,vlastného snemu a samosprávy.Centrum SLS sa presťahovalo do Bratislavy,čo umožnilo zosilniť tlak na splnenie požiadaviek.SLS často organizovala mítingy na ktoré čechoslovakistická vláda reagoval vyprovokovávaním bitiek a vytržností,pričom neraz tiekla aj krv.
Predstaviteľ SLS a zároveň šéfredaktor Slováka Vojtech Tuka sa informoval o spôsobe práce a organizácií fašistických jednotiek v Taliansku a Nemecku.Na základe toho začal v r1923 organizovať horlivých členov SLS,ktorí by dozerali na pokojný priebeh zhromaždení.Ludia ich nazvali usporiadatelmi,ale neskôr sa sami premenovali na rodobrancov.Rodobrana našla hojne stúpencov hlavne medzi nacionálne orientovanými vysokoškolákmi.Jej vplyv a členská základňa rástla,preto bola 20.1.1923 schválena poslancami a senátormi a 30.1.1923 ju podpisom odobril aj Andrej Hlinka.Počas r.1923 tvorilo členskú základňu Rodobrany asi 5000 mužov.Organizovaním Rodobrany bol poverený Vojtech Hudec a Alexander Mach.Rodobrana začala nadobúdať charakter polovojeskej organizácie ,ktorá plnila aj úlohu dobrovoľnej polície.
Cinnosť Rodobrany bola trňom v oku čechoslovakistických politikov a preto ju Ministerstvo splnou mocou pre správu Slovenska 30.8..1923 zakázalo a dalo zatknúť funkcionárov.Rodobrana prešla do ilegality a pôsobila v organizáciach blízkych SLS.Na stránkach denníka Slovák prebiehal ostrý slovný boj proti vládnemu opatreniu.Rodobranci sa odvolávali na § 3 rokovacieho poriadku "o povinnosti zabezpečiť poriadok na ľudových zhromaždeniach"
V r 1926 nastalo znovuaktivizovanie Rodobrany po rozšírení sprav o chystanom ľavicovom prevrate na Slovensku.Rodobrana zjednotila národné sily pod heslom: Slovensko Slovákom ! Stát chcel opäť zakázať Rodobranu ale HSLS ju vyhlásila za súčasť svojej strany.Tým chceli Rodobranu združujúcu radikálne živly dostať pod kontrolu.
V rokoch 1926-28 viedol Alexander Mach rokovania Rodobrany s českými fašistami o prípravách plánu na štátny prevrat.Tuka chcel prevrat využiť na odpojenie Slovenska od CSR a následné pripojenie celého Slovenska alebo aspoň celej jeho časti k Madarsku.Prevrat sa neuskutočnil,ale protičeský postoj Rodobrany pritiaholdalších stúpencov do organizácie.V r1926 mala už vyše 30000 členov po celom Slovensku.
Roku 1928 vydal Tuka "Rodobranský Katechizmus",v ktorom zhrnul aj 10 rodobraneckých prikázaní a hlavnú zásadu Rodobrany:Mať čisté svedomie,čisté ruky a byť čistým človekom.
Začiatkom Augusta 1929 došlo k rozdeleniu Rodobrany na východnú a západnú,pričom spolu mali asi 60000 členov.Tuka odišiel na kurz do Talianska a po návrate zdokonalil organizáciu a nariadil predvojenský výcvik.Za protištátnu činnosť bol Tuka odsúdený,spolu sním aj Alexander Mach a další funkcionári.Tým nastal zmätok vo vedení a velení a organizácie prestala oficiálne existovať.Bývali členovia prešli do iných ľudáckych spolkov.Po prepustení Tuku z väzenia sa Rodobrana v lete 1938 opäť aktivizovala a stala sa jadrom budúcej Hlinkovej Gardy.

Vojenská organizovanosť Rodobrany
Pri vstupe do Rodobrany noví šlenovia prechádzali obradom,skladali prísahu vernosti a mlčanlivosti,boli povinní mlčať o dianí v Rodobrane a poslúchať rozkazy nadriadených.Zoznamy členov sa neviedli ,navzájom sa poznali len najbližší spolupracovníci,ktorí viedli organizovanie rodobrancov.Správy z centráli poznali len dôstojníci,ktorí ich po prečítani ihned spálili.Rodobranci sa navzajom oslovovali brat.Každy z nich bol povinný platiť príspevky a odoberať propagandistický časopis Rodobrana.Rodobranci podliehali vojenskému veleniu a boli formovaný do jednotiek.Najmenšia jednotku roj tvorilo 6 mužov a veliteľ,tri roje tvorili čatu s čatárom a päť čiat tvorilo rotu vedenú podkapitánom.V obci stál na čele Rodobrany dôstojník alebo poddôstojník,ktorý rotu diferencoval na tzv.krídla.Viacej krídel tvorilo tlupu.Po reorganizácii r 1926 stál na čele krajinský veliteľ,ktorému podliehali župný praporčicí a okresní nadkapitáni.
Vedúci funkcionári rodobrany boli:Vojtech Tuka,Alexander Mach,A.

Sznacký,V.Hudec a J.Farkaš.

Charakteristika a ciele Rodobrany
V Rodobrane bola ustanovená jednotná uniforma:čierná mošeľa s modrým dvojramenným krížom na ľavej strane prs a trojuholníkova čierna vlajka s vyšitým modrým dvojramenným krížom v trňovom venci.
Rodobrana bola politicko-bezpečnostný aparát HSLS.jej úlohou bolo zjednotiť a podchytiť všetkých nezištných,obetavých a za národ na všetko odhodlaných slovenských vlastencov,brániť národ,náboženstvo,práva i chlieb Slovákov.
Cieľom Rodobrany bolo zaviesť na Slovensku fašistický režim na kresťanskom podklade,boj za autonomiu,boj proti korupcii,karierizmu,rodinkarstvu a egoizmu vo verejnom živote.Riešiť židovskú otázku a zamedziť prenikaniu komunizmo-sionizmu na Slovensko.

Casopis Rodobrana
25 Júla 1926 začína pre rodobrancov vychádzať týždenne časopis Rodobrana.Bol to prvý časopis fašistického zamerania na Slovensku.Mal rozsah 4-6 strán a redigovaním boli poverení Vojtech Tuka,P.Prídavka a A.Adamec.
Ulohou časopisu bolo pripraviť rodobrancov na vojenské,bezpečnostné a rpresívne zásahy.Okrem fašistickej agitácie časopis propagoval silnú ruku nacionalizmu.Za touto líniou stál Alexander Mach.
Dva mesiace po Tukovom uveznení časopis dňa 1.3.1929 zanikol.Vyšli 4 ročníky a takmer celý náklad bol skonfiškovaný.


Hlinková Mládež
Slovenská vláda hned po vnútropolitickej zmene v oktobri 1939 rozpustila všetky telovychovne organizácie a dala právny podklad pre vznik nových formácií,pre Hlinkovú mládež a Hlinkovú gardu.Už počas prvej CSR bola slovenská mládež organizovaná v telovýchovných združeniach .Prevážna časť mládeže na Slovensku tvorila členskú základňu Slovenských katolíckych skautov,ktorí začali pracovať od 1.1.1928.Postupne si vytvorili celoslovenskú sieť,ktorá sa neskôr stala základom HM.SKS vychovávali mládež v hlinkovskom duchu-"Za boha a za národ" a dozerali na jej mravnú a vlasteneckú výchovu.
Po zmenách v oktobri 1939 sa široký káder pripravených jednotlivcou stal kostrou novovybudovanej HM.Hlinková mládež sa stala organizácoiu dobrovoľníkou-chlapcov a dievčatá slovenskej národnosti.Mládež vychovávaná v hlinkovom duchu sa ľahko prispôsobovala novej organizácií a rovnošate a začala sa pevne formovať.Prvé skupiny HM začali vznikať v decembri 1938.Ich organizovaním bol poverený ľudácky politik Alojz Macek.Vznik tejto organizácie podporili všetci vtedajší vládny predstavitelia(J.Tiso,J.Sivák,V.Tuka...) a aj Andrej Hlinka.
Vznikom samostatného Slovenska pod nemeckou "ochranou" začal aj do HM prenikať nemecký vplyv.HM sa začala budovať na spôsob HJ ako organizácia zabezpečujúca brannú,vojenskú a občianskú výchovu v zmysle katolicizmu a vlastenectva.Silnú podporu mala v radoch študenstva a mládeže stredných vrstiev.
Zmenou mocenských a politických pomerou v Europe a vypuknutím II SV sa začala časť HM radikalizovať.Starší chlapci boli často nasadzovaní do akcií proti židovskému obyvateľstvu,ktore v tom čase sa netešilo vysokej obľube.V septembri 1940 povolila USB príslušníkom HM a HG používanie zbraní pri spoločných akciách.Spoločenská situácia a vládna propaganda prispeli k posilneniu členskej základne.Už za prvýrok svojej existencie HM združovala vyše 80000 chlapcov,čo prestavovalo štvrtinu slovenských chlapcov.
Radikálne krídlo v HSLS sa snažilo zvýšiť údernu silu a členskú základňu H vládným nariadením z 5.9.1939,podľa ktorého bolo členstvo v HM povinné pre všetkpú slovenskú mládež od 6 do 19 rokov.Konzervatívne krídlo HSLS na čele s Dr.Tisom toto nariadenie zrušilo a od 21.12.1939 stanovilo členstvo v HSLS na princípe dobrovoľnosti.
Po vypuknutí SNP sa na Tisov rozkaz stala HM,HG a SPS súčasťou branej moci.Znamenalo to podriadenie vojenským zásadam,možnosť vyhlasenie mobilizácie a jej ignorovanie trestať podľa branného zákona.28.9.1941 Alojz Macek podpísal dohodu s Otamarom Kubalom o zapojení junákov do POHG.
Skončením II SV skončila aj činnosť HM.Komunistami bola vyhlásená za fašistickú organizáciu.jej členska základňa bola rozpustená,funkcionári odsudení a majetok znárodnení.
Struktúra Hlinkovej mládeže
Práca v HM spočívala na pleciach jednotlivcov,ktorí mali byť vychovaný ako vodcovia zodpovední za svoje činy.Títo vodcovia viedli svojich kamarátov združených v jednotlivých formáciach podľa veku.
Chlapci vo veku 6-11 rokov sa nayývali "Vlčatá".Boli učený samostatnosti,zasväcovaný do tajov ručných prác a životu v prírode.Cez prázdniny odchádzali stanovať do prírody na tzv.kolonie kde si zdokonaľovali svoje znalosti a schopnosti spolunažíavť.
11-16 roční chlapci su skauti a orli,ktorích nápľn práce bola podobná ako u vľčat,ale úmerna ich veku.Títo chlapci zásadne pracovali v malých družinách t.j.

7 chlapcov a vodca.Tri družina tvorili čatu,základnú jednotku HM,ktorá mala zabezpečenú samostatnosť po organizačnej,programovej i hospodárskej stránke.
vyše 16 roční chlapci sa volali junáci.Boli učení ako sa majú správať v spoločnosti,boli vedení k správnemu rodinnému,občianskému a prípadne vojenskému životu.U junákov sa zdokonaľoval zmysel pre prax na poli odvahy,samostatnosťi a zodpovednosti.
HM mládež bola založená na vodcovskom princípe.Jej funkcionári boli školený v kurzoch HJ v Nemecku(Villach,Babelsberg,Freiburg) alebo vo slastných školách na Slovensku.K HM bol pridelený nemecký poradca R.Henkel z "SD".Medzi čelných predtaviteľom patrili:A.Macek,K.Koerper,S.Polakovič.

Uloha Hlinkovej mládeže
Ulohou HM bolo vychovať národu a štátu oddaných stúpencov hrdých na svoj slovenský pôvod a bojujúcich za samostatnosť a slobodu národa,ktorí dávaju svoje sily do služieb Slovenskej republiky .Chcú byť pohotovými vo dne v noci a plniť rozkazy svojho najvyšieho veliteľa-vodcu národa.

Periodika Hlinkovej mládeže
HM mala svoje vlastné časopisy.Týždenník "Vlča" bol určený na výchovú chlapcov do 11 rokov.
Mesačník "Nová mládež" usmerňoval zmýšľanie jedincov nad 11 rokov.
Mesačník "Stráž" vychádzal pre vodcov.Zoznamoval ich s metodami práce a programom HM.

Hlinková garda
Kedže názov Rodobrana mal v určitých kruhoch HSLS zarytých nepriatelov,uvažovalo sa koncom r.1937 o zmene názvu na Garda úderníkov a Garda obrancov.A tak sa týždeň po manifestácií 5.júna 1938 začala Rodobrana transformovať do Hlinkovej gardy.V júni 1938 vznikla prvá jednotka v Bratislave a v júli už aj v Trnave,Nitre a vo väčších mestách.Tieto jednotky vznikli ilegálne bez úradného povolenia ako náhrada Rodobrany.HG sa mala stať polovojenským zborom HSLS organizovaným podla vojenských zásad a vzoru nemeckej SA.
Po vyhláseni autonomie sa situácia zmenila v prospech gardy.Začala sa budovať celoslovenská sieť gardistických jednotiek.V oktobri 1938 sa začali budovať miestne,okresné a oblastné veliteľstvá HG.V Bratislave sídlilo HVHG s hlavným veliteľom Karolom Sidorom.Slovenská autonomná vláda požiadala pražskú vládu o ozbrojenie HG,tá žiadosti nevyhovela z obavy gardistického prevratu na Slovensku.HSLS naopak prehlbovala právomoci a vplyv gardy.Nariadením z 28.10.1938 stanovila HG jedinou brannou organizáciou na Slovensku,ktorá mala byť pomocným orgánom všetkých úradov a organizácií na Slovensku.Už v oktobri 1938 začala garda podnikať represívne zásahy na pokyn HSLS.V Trnave,v silnom centre ľudáctva a HG sa začali domové prehliadky komunistov,rozbíjanie okien židom,v decembri vypálili gardisti 2 trnavske synagogy a demolovali židom byty a obchody.
Vznikom samostatného Slovenska 14.marca 1939 sa začal masový odsun českých občanov z úradov,armády,školstva a polície.Slovenská vláda uvoľnené posty zverovala občanom slovenskej národnosti.Radikálne zmeny nastali hlavne v uniformovaných zložkách ,kde nedostatočný počet školených veliteľov dočasne nahradili préslušníkmi HG.Išlo o posilnenie slovenského vplyvu a elementu v štátnej správe.HG tak obsadila dôležité posty ,mohla vykonávať policyjno-bezpečnostné služby,strážiť dôležité verejné budovy,továrne,železničné stanice,letiská a dôležité komunikačné body.Vo viacerých mestách sa gardisti vyzbrojili vojenským materiálom po bývalej CSA.Ked vláda odsrtánila prvé "detské choroby"štátu prinútila v máji 1939 hlavného veliteľa Alexandra Macha vydať rozkaz o prísnom zákaze nosenia zbraní pre gardistov.Tým chcelo konzervatívne krídlo HSLS obmezdiť vplyv HG v štáte a potlačiť radikálov v HSLS.Odzbrojovanie vyvolávalo značný odpor,hoci zbrane odovzávané na četnických staniciach mali nadalej ostať majetkom gardy použiteľným pri výcviku a brannej výchove.Preto Mach odvolal radikála Karola Murgašs a na jeho post hl.náčelníka HG vymenoval miernejšieho K.Danihela.Mach ppžiadal snem o právo pre HG aHM na budovanie vlastnej informačnej siete a na zasahovanie do bezpečnostných otázok.
Radikály HSLS nadalej chceli dostať im naklonenú HG pod kontrolu a preto presadili 5.9.1939 vládne nariadenie,ktoré stanovilo povinný vstup mužov od 6-60 rokov do gardy a možnosť doplniť rady HG aj členmi Hm.Toto nariadenie narazilo na averziu konzervartívnej parlamentnej väščiny na čele s Tisom.Ten 21.12.1939 presadil anriadenie ktore stanovilo HG polovojenskou organizáciou s dobrovoľným členstvom.Definitívne právne postavenie gardy v štáte upravil zákon z 5.7.1940 podla neho mala garda zabrať majetok bývalých čs.organizácií(FPT,RTJ,Sokol),vybudovať sieť agentov a informátorov,prevziať úlohu bývalých militantných združení(Národná garda,židovská čata.Zmiešané hraničné odiely,SOS).
Radikáli vedení Tukom sa nezriekli svojej aktivity a ich dalsia činnosť viackrát smerovala k zvrhnutiu Tisovej vlády.

28.12.1940 Mach a Karmasin odišli za Tukom do Semmeringu v Alpách s cieľom prejednať plán puču Tisovi a za nastolenie národného socializmu na Slovensku.Podla plánu mali pronacistický orientovaní gardisti odzbrojiť bratislavskú posádku HG a obsadiť dôležité budovy.Tento plán sa nepodarilo uskutočniť.
Reinhard Heydrich(šéf RSHA) 10.4.1942 na pracovnej návšteve v Bratislave potvrdil,že so židmi transportovanými so Slovenska sa bude zachádzať humánne a budú osídlovaní v blízkosti poľského Lublina .Vláda poverila HG sústredovaním židov a organizovaním transportov za asistencie FS.Gardisti boli taktiež nasadení do strážení koncentračných táborov a áborov pre rasovo prenasledovaných.
Po vyhláseni vojny ZSSR 22.6.1941 bola na Slovensku vyhlásena podla zákona č.115/41 branná pohotovosť.Jednotky HG sa zúčastnili útoku na ZSSR,kde mali plniť výzvednú,diverznú a propagandistickú úlohu.Mnoho funkcionárov a radových členov odišlo na front ,čím sa oslabila sila gardy na Slovensku.Vláda začala viesť kampaň na získavanie nových členov do gardy,hlavne z radov malých a stredných živnostníkov,remeselníkov,obchodníkov a štátnych zamestnancovpod kontrolou ministerstva vnútra.
Vypuknutím SNP začala vláda koordinovať činnosť HG,FS,HM.SPS a časti slovenskej armády na potlačenie povstania.HG sa stala súčasťou brannje moci.Jej úderne o pohotovostné odiely s apriamo podieľali na na protipartizánských výpravach.Najschopnejši jedinci gardy boli odvedený do POHG vedených Otomarom Kubalom.Po potlačeni povstania gardisti a agenti USB zatýkali účastníkov SNP a ilegálných členov odboja,Tí boli neskôr vypočúvany a mučený na vyšetrovacom odelený HG,ktoré sídlilo na Vlčkovej ulici 35 v Bratislave.
Po skončení vojny bola HG zlikvidovaná,jej predstavitelia a aktívni prívrženci odsúdení.4asť gardistov emigrovala do zahraničia(Argentína,USA,Kanada,Brazília).

Organizovanosť HG
Na čele HG stalo hlavné veliteľstvo,ktorému podliehali župné ,okresné a miestné veliteľstvá,pro ktorých existovali vojenský organizované jednotky.HVHG vytvorilo spravodajské oddelenie,ktoré dokonca robilo špionáž aj proti USB.Na HVHG bol pridelený nemecký poradca V.Nageler.
HG mala vytvorené aj svoje autonomne špecializované jednotky:
zahraničnú
jazdeckú
leteckú
motorizovanú
spojovaciu
poštovú
akademickú
Akademická HG združovala vysokoškolskú mládež a inteligenciu.na jej čele stál Jozef Kirschbaum.
Najvyšším veliteľom gardy bol Jozef Tiso(prezident)jemu podliehalo HVHG a HSHG.Na poste hlavného veliteľa HG sa vystriedali:K.Sidor,A.Mach,F.Galan a O.Kubala.Vybraní dôstojníci boli vyslaný na školenia do nacistickej školy v Sennheime alebo do vlastnej školy v Bojniciach na zámku.V marci 1941 bolo vyškolených 2600 gardistov z okresných miest a do konca roka apríla sa rátalo so zvýšením ich počtu na 4500.Gardisti sa navzájom zdravili veľavravným pozdravom "Na stráž !" a často spievali gardistické piesne a pochody(Rež a rúbaj,Kamarati na stráž).Nosili čierne uniformy s čiapkou,čižmami a na pravej ruke mali pásku s dvojramenným krížom.K ich výzbroji patrili aj masívne dlhé dýky s nápisom "Cesta späť nemožná".

Homolov prevrat a Hlinková garda
Po prevratnej noci z 9 na 10 marca 1939,ked české vojsko vedené generálom Homolom obsadilo centrálne úrady a budovy,po celom Slovensku boli zatýkaný čelný predstavitelia gardy a HSLS.Uväznených alebo deportovaných bolo vyše 300 osôb.To vyvolalo prudkú odozvu medzi gardistami a obyvateľstvom.gardisti a členovia HSLS začali po slovenských mestách organizovať štrajky na prepustenie zatknutých.Situácia začala byť napetá hlavne vo večších mestách.Nitru dostalo 3000 gardistov celkom pod kontrolu.Napätie stupňovali aj rádiové prejavy Ferdinanda Durčanského vysielané z Viedne,v ktorých vyzýval gardistov na odpor a obranu slovenskej autonomie.K ostrým potyčkám medzi gardou a českým vojskom došlo v Bratislave pri budove hlavnej pošty,pri Radiožurnalí,pri budove HVHG a Zivnodome.Výsledkom incidentov bol mrtvy Anton Kopal a niekolko ranených.V Prešove český vojaci poranili 11 študentov.
Situáciu sa snažil zvládnuť hl.veliteľ HG Karol Sidor,ktorý vyzval HG a obyvateľstvo k disciplíne a a začal rokovať s pražskou vládou o odsune českých vojsk a prepustení väznených gardistov a ľudákov.Vývojom dalších udalostí došlo k vyhláseniu Slovenského štátu.
Cinnosť Hlinkovej gardy počas Malej vojny
Slovenský štát mal po svojom vyhlásení 14.3.1939 nedoriešenú otázku o ochrannej zmluve s Nemeckom a nedostatočnú ochranu hraníc a štátnej integrity spôsobené reorganizáciou armády a odsunom českých vojsk.To hralo do karát revizionistickým snáham Madarska.Už 14 marca madarskí vojaci prekročili slovenské hranice,proti ním zasiaholoddiel gardistov z Michaloviec a okolia.
23.3.1939 o 6.00 začalo Madarsko plánovanú vojenskú agresiu s cieľom posunúť hranice madarmi okupovanej Podkarpatskej Rusi až po Sobrance a odtiaľ na sever po Karpaty.V tom čase sa už zmobilizovaný gardisti z celého Slovenska premiestnili do okresov susediacich s Madarskom.HVHG vyslalo do Michaloviec špeciálnu štábnu čatu na vyriešenie situácie.Gardisti spolu s vojskom začali organizovať a ozbrojovať dobrovoľníkov a hned zasiahli proti postupujúcemu nepriateľovi.Hlavný slovenský protiútok prebiehal v smere Michalovce-Sobrance.V tomto a dalších protiútokoch bojovalo:1500 gardistov z Ružomberka,oddiel starších gardistov z Levoče pod krycím menom Ondrej,chlapci zo Ziliny pod vedením zemplínskeho učiteľa por.jaz v zálohe Jozefa Krátkeho,prvý peší pluk Andreja Hlinku z gardistami z okolia Ružomberka a Dolného Kubína a mnoho dalších gardistov a vojakov.
Miestne i zmobilizované jednotky HG pomohli pri obrane hraníc štátu,pri oslobodzovaní okupovanýchdedín ale aj priamo v bojoch.Napriek ich obrovskemu úsiliu pri obrane Slovenského štátu pod vplyvom medzinárodných tlakov boli nútení odstúpiť slovenské územie v prospech Madarska.

Periodika Hlinkovej gardy
HG potrebovala pre svojich členov vlastné periodikum a tak sa novozaložené noviny Gardista stali médiom gardistov.Gardista začal vychádzať 18.1.1939 v Bratislave ako týždenník ,kedže jeho rozsah a odber rástol ,bol pretvorený na denník v náklade 21 tisíc kusov.Po udalostiach v Salzburgu sa reorganizoval a stál sa propagátorom národného socializmu na Slovensku.
"Ultras" vedení Otomarom Kubalom začali od oktobra 1942 vydávať časopis "Náš boj",financovaný z Nemecka.Náš boj sa stal nástrojom na propagovanie a presadzovanie slov.vzoru národného socializmu.
Môj názor na Hlinkovú gardu
V 30 a 40 rokoch minulého storočia si vo väčšine europských štátov pravicové strany zakladali svoje ozbrojené zložky.HSLS bojujúca za práva Slovákov a autonomiu bola dosť často na svojích mítingoch konfrontovaná s provokatermi z radov čechoslovakistov a madarov.Jej prvé ozbrojené zložky začali vznikať na zabezpečenie poriadku na mítingoch.Neskôr ked HSLS zostrila svoju separatistickú politiku,vytvorila HG,ktorej na rozdiel od pročeskej polície mohla dôverovať.Po 14 marci sa rozšírili právomoci a pôsobnosť gardy na Slovensku.garda sa stala polovojenskou organizáciu-predvojom doby.
Zakladala si na národných a hlinkovských zásadách.Ziaľ do nej vstupovali ľudia aj zo zištných dôvodov,ktorým nezaležalo na pôvodných myšlienkach a neraz nimi bola garda diskreditovaná.Arizované podniky boli prednostne ponúknute gardistom,a tak členstvo v HG nemohlo byť nevýhodou.
Mocenské boje vnútri HSLS o ovládnutie gardy jej taktiež nepridali na sláve.Väčšina gardistov sa pridala na stranu radikálov a exponovala sa v židovskej otázke.Práve preto bola nasledujúcich 40 rokov gardy zatracovaná a neobejktívne hodnotená.Gardisti ovplyvnení propagandou a nemeckými sľubmi vydeli v deportáciach spravodlive riešenie.Negatívne črty gardy už boli veľakrát zdôrazňované,ale zábúdlo sa poukázať na na jej pozitíva.HG neraz dokázala ochrániť obyvateľstvo,suverenitu a integritu Slovenska.V "Malej vojne"s časti nahradila roztrieštenú armádu a počas homolovho puču sa nekompromisne postavila proti národnému útlaku a vojenskej diktatúre.Nemalo by sa zabúdať ani na padlých gardistov a aj im konečne odhaliť aspoň pametné tabule.
Záver
Záverom môžem skonštatovať splnenie cieľa z úvodu.Podarilo sa mi opísať činnosť troch polovojenských organizácií.Pri písani som narazil na dva problémy.Prvý problém sa týkal nedostatku literatúry s potrebnými informáciami.Druhý problém sa týkal bývalých členov HM a potomkov gardistov a rodobrancov.Iste by ich nepotešilo ,keby som ich mená dával do súvislosti s represáliami,arizáciou a transportom židov.Preto som upustil od pôvodne planovanej charakteristiky činnosti Rodobrany ,HG a HM na Zemplíne .Namiesto toho som vypracoval podkapitolu"Cinnosť HG počas Malej vojny".
Prácu som rozdelil do troch kapitol.V každej kapitole som v časovom slede opísal činnosť organizácie od jej vzniku až po jej zánik.V následujúcich podkapitolách som sa zameral na organizačnú,propagandistickú a ideovú stránku a ohodnotil som podla vlastnej mienky príslušnú organizáciu a jej činnosť.Hodnotenie som vynechal len pri rodobrane.O Rodobrane som čerpal údaje len z dvoch pramenpv,v ktorých absentoval popis jej bližšej činnosti.Na konci práce som pridal vysvetlenie jednotlivých skratiek v texte a zoznam použitej literatúry.


Literatúra
Biografický Slovník Slovenska,A-F,SAV 1978
Deák L,Korček J,Suláček J:Mlá vojna,Bratislava 1993
Encyklopédia Slovenska,II zväzok ,SAV 1978
Hoffman G,Durica M,Vnuk F:Zamlčaná pravda o Slovensku,Partizánske 1996
Kazmerová L:Polonofilstvo Karola Sidora,in Historická revue,č 7/95,ročník VI,str
28-29
Klimko J:Tretia ríša a ľudácký režim na Slovensku,Bratislava 1986
Korček J:Kubala-temná sila na politickom nebi,in Historická revue,č 7/96,roč VII,str
28-30
Sidor K:Takto vznikol slovenský štát,Bratislava,Odkaz 1991
Spiesz A:Dejiny Slovenska,Bratislava ,Perfekt 1992
Urban M:Na brehu krvavej rieky,Bratislava 1994

Skratky
CSA-česko-slovenská armáda
FS-Freiwiligw schutzstaffel(dobrovoľnícka SS)
HG-Hlinková gardy
HJ-Hitler Jugend
HM-Hlinková mládež
HSLS-Hlinková slovenká ľudová strana
HSHG-Hlavný štáb hlinkovej gardy
POHG-Pohotovostné oddiely hlinkovej gardy
RSHA-Reichsicherheisthauptamt
SA-Sturm Abteilung(úderné oddiely)
SD-Sicherheist Dienst(bezpečnostná služba)
SKS-Slovenský katolícky skaut
SLS-Slovenská ľudová strana
SNP-Slovenské národné povstanie.
SOS-Stráž obrany štátu
SPS-Slovenská pracovná služba
USB-Ustredňa štátnej bezpečnosti.