Zomrel v roku 1616 v Bytči a neskôr preniesli jeho pozostatky na Oravský zámok. Jeho syn Imrich Thurzo však nebol dlho majiteľom Oravského zámku, lebo už roku 1621 náhle zomrel pri rokovaniach o mier v Mikulove. Po jeho smrti sa podľa želania otca majetok nerozdelil medzi jednotlivých dedičov, ale ostal v celku, a tak vzniklo Oravské panstvo, ktoré neskôr dostalo názov Oravský komposesorát. Na jeho čelo volili direktorov spomedzi jednotlivých dedičov alebo ich potomkov. Udalosti nepokojného 17. storočia neobišli ani Oravu. Šlachtické povstania, najmä Tökölyho, zasiahli aj tento kraj, ktorý roku 1672 obsadila skupina povstalcov vedená zemplínskym zemanom Gašparom Pikom. Proti obsadenému zámku poslal cisár generála Sporka s vojskom, ktoré dobylo zámok, keď ho časť posádky zradila. Na podnet odborných pracovníkov vznikli na zámku roku 1868 muzeálne zbierky, v ktorých mali prevahu predmety so vťahom k lesnému bohatstvu Oravy a jeho ťažbe. Do roku 1918 sa vykonali na zámku aj niektoré opravné práce. Najväčšia stavebná oprava a reštaurovanie zámku od roku 1800 sa začala až po roku 1953, keď Oravský zámok prešiel medzi objekty štátneho kultúrneho majetku. Do roku 1968, keď Oravské múzeum v jeho obnovených priestoroch oslávilo sté výročie založenia svojich zbierok, vykonala sa väčšina opravných prác. Expozície Oravského múzea ukazujú život a kultúru oravského ľudu aj desaťtisícom návštevníkov. Vzhľadom na hodnotu a špecifickosť hradnej architektúry i pôsobivosť vyhlásili Oravský zámok už v 1. skupine za národnú kultúrnu pamiatku.

Glorieta- záhradný pavilón, malá stavba, stĺpový malý chrám v parku alebo na vyvýšenom mieste.