Francúzka revolúcia
Francúzka revolúcia
(1789-1799)
najvýznamnejšia európska občianska revolúcia, odstránila šľachtické práva, prijatie individuálnych občianskych práv a rovnosti pred zákonom
mala štyri etapy:1. Obdobie Ústavodarného národného zhromaždenia
(jún 1789 - september 1791)
2. Obdobie zákonodarného národného zhromaždenia
(1.10.1791 -21.9.1792)
3. Obdobie národného konventu (21.9.1792 - 26.10.1794)
4. Direktórium (26.10.1795 – 9.11.1799)
Ústavodarné národné zhromaždenie
myšlienky racionalizmu, osvietenstva a humanizmu mali vplyv na francúzsku spoločnosť
tretí stav (meštianstvo a buržoázia) – hospodársky rozmach, no malý politický vplyv
máj 1789 – Ľudovít XVI. zvolal do Versailles generálne stavy
tretí stav žiadal zmeny v hlasovacom poriadku a 17.6.1789 sa jeho zástupcovia vyhlásili za Národné zhromaždenie
pripojili sa aj 1. a 2. stav, 9.7.1789 sa Národné zhromaždenie vyhlásilo za Ústavodarné s cieľom vytvoriť konštitučnú monarchiu
14. júla 1789 nasledoval útok na Bastilu, po krajine sa šírili nepokoje, útoky sedliakov na šľachtické sídla
v auguste 1789 zrušilo Ústavodarné zhromaždenie feudálne privilégiá a mnohé povinnosti roľníkov voči zemepánom
26.8.1789 prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv (rovnosť pred zákonom, sloboda slova, tlače, zhromaždovania a vierovyznania)
kráľ nechcel podpísať výnosy národného zhromaždenia – v októbri 1798 bol zorganizovaný pochod ozbrojených zástupov na Versailles – kráľ vyhnaný z Versailles
v júli 1790 sa kráľ pokúsil o útek z Francúzska, bol odhalený, eskortovaný do Paríža
13.9.1790 Ústavodarné zhromaždenie prijalo 1. Francúzsku ústavu, vychádzala z Deklarácie ľudských práv a slobôd, Francúzsko malo byť konštitučnou monarchiou
Ľudovít XVI. ústavu podpísal, z Ústavodárneho sa stalo Zákonodarné nár. zhromaždenie
Zákonodarné národné zhromaždenie
prvý krát sa zišlo 1.októbra 1791; pravicu tvorili feuilanti ktorí opustili jakobínov a v bývalom cisterciánskom kláštore si založili vlastný klub, boli to umiernení monarchisti; ľavicu tvorili jakobíni, schádzali sa v kláštore sv.
Jakuba, postupne sa stali republikánmi
najradikálnejší jakobíni boli cordelieri, mali významnú úlohu pri šírení revolučného hnutia
jakobíni boli ďalej rozdelední na girondistov (umiernená ľavica) a montagnardov (radikálni republikáni)
Zákonodarná zhromaždenie malo knflikty s kráľom – často využíval právo vetta
Európske mocnosti - proti Francúzsku podpísaním pilnickej deklarácie v auguste 1791
apríl 1792 - vláda girondistov vypovedala vojnu Rakúsku,na jeho stranu sa pridalo Prusko
začala sa prvá koaličná vojna monarchií proti Francúzsku, dôsledok-radikalizácia situácie
parížske sekcie(miestne revolučné orgány) 10. augusta 1792 urobili prevrat
vlády v meste sa ujala revolučná komúna sansculottov, uväznili kráľa s rodinou
uskutočnili sa voľby do nového orgánu – Konventu
začal sa teror proti politickým odporcom (najmä kňazi, kt. odmietli prisahať na ústavu)
Konvent
zišiel sa po voľbách v septembri 1792, zosadil kráľa a vyhlásil jednotnú Francúzsku rep.
revolučné jednotky zaznamenali víťazstvo pri Valmy - obrat vo vojne a upevnenie pozície Konventu
december 1792 - Ľudovít XVI. obžalovaný zo sprisahania a v januári 1793 popravený
ako dôsledok – jún 1793 - rojalistické povstania na vidieku, vytvorenie protifrancúzskej koalície (Prusko,Rakúsko,Holandsko,Británia,Španielsko)
na obranu proti intervencii – zavedene brannej povinnosti Konventom
vytvorený Revolučný tribunál, namierený proti domácim nepriateľom
vytvorený Výbor pre verejné blaho, najprv na čele s Dantonom a neskôr Robespierom
finančná a zásobovacia kríza spôsobila povstanie sansculotov proti girondistom, v júni 1794 Konvent nariadil zatknutie 30 predákov girondy – začala sa jakobínska diktatúra
v júni 1793 bola prijatá demokratická ústava, nikdy neplatila, zavedená „dočasná“ revolučná diktatúra kým nenastane mier
od júla 1793 sa Výbor pre verejné blaho stal všemocným orgánom
vražda radikála Marata vyvolala vlnu násilia skupiny radikálov tzv. „zbesilých“
zákon proti podozrivým vystupňoval teror, rôzne výbory bdelosti vykonávali masové represálie po celom Francúzsku
na jeseň francúzske vojská zastavili postup koaličných vojsk, potlačili odboj v provincii Vendée
zrušené kresťanstvo, zavedený kult rozumu, neskôr kult najvyššej bytosti, rev. kalendára
v júni 1794 dosiahol jakobínsky teror vrchol, nový Robespierov zákon odstránil pre súdených akúkoľvek právnu pomoc, nasledovalo mnoho popráv
poslanci Konventu organizovali proti Robespierovi odpor
v júli 1794 bol Robespiere s prívržencami zatknutý a popravený
do Konventu sa znova dostali girondisti, vybavovanie účtov s jakobínmi
vzrástla úloha armády, zvíťazila nad koaličnými vojskami pri Fleurs (jún 1794), začala ťaženie do Belgicka a k Rýnu, potlačila rojalistické povstanie v Paríži v r.1795
Konvent sa rozišiel v októbri 1795, prijal 3.
ústavu, občiansky zákonník a školské zákony
Direktórium
zachovala sa ústava prijatá Konventom v r. 1795
v krajine nastala stabilita narušená len rojalistickým hnutím a sprisahaním rovných
nebezpečie zo strany rojalistov i radikálnych jakobínov po voľbách v r. 1797 a 1798
Direktórium voľby vyhlásilo za neplatné, nepohodlných poslancov poslalo do vyhnanstva
Vojenské víťazstvá podržali ekonomiku – dobytie Belgicka a Holandska z kt. vznikla spojenecká Batávska republika
Španielsko a Prusko uzavrelo s Francúzskom mier, Rakúsko bolo na Apeninskom pol. porazené francúzskym generálom Napoleonom Bonapartom a prijalo mierové podmienky
Napoleon tiahol do Egypta aby oslabil Anglicko – jeho armáda stratila bojaschopnosť
proti Francúzsku – koalícia Ruska, Anglicka a Rakúska, dosiahla úspechy
v októbri 1799 sa Bonaparte vrátil do Paríža, uskutočnil národný prevrat, požadoval aby Rada 500 ustanovila na čelo republiky 3 konzulov namiesto 5-členného direktória
väčšina poslancov sa postavila naodpor, rozohnaní oddielom granátnikov, zvyšok pod hrozbou smrti podpísal zmenu ústavy.
Zdroje:
Lexikon svetových dejín -
|
