Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Minojská kultúra
Dátum pridania: | 16.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Anarkia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 875 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 23m 20s |
Pomalé čítanie: | 35m 0s |
Kto boli Mínojci ?
Pojmom „Mínojská kultúra“ označil, na počesť kráľa Minosa, archeológ sir Arthur Evans, objaviteľ Knósskeho paláca, kultúru na Kréte v období 3000/2700 – 1150 pnl, ktorá bola objevená z veľkej časti vďaka nemu.
V niektorých prameňoch sa táto kultúra spomína ako „Krétska“ alebo „Minoská“. Evans rozdelil toto obdobie na niekoľko dôb:
raná doba mínojská I. – 3000 alebo 2700 – 2500 pnl – obdobie po neolite, vtedy sa objavuje prvá maľovaná keramika a medené nástroje
raná doba mínojská II. – 2500 – okolo r. 2100 pnl – charakteristické kamenné vázy, mramorové idoly a prvé glyptické práce
raná doba mínojská III. – okolo r. 2100 – 2000 pnl – tzv. predpalácové obdobie
stredná doba mínojská I. a II. – 2000 – 1750 – obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste, knosse a iných, ktoré neskôr zničilo pravdepodobne zemetrasenie. Kráta sa však potom pomerne rýchlo spamätala.
stredná doba mínojská III. – 1750 – 1570 pnl – paláce boli nanovo postavené väčšie, komplexnejšie a krajšie, steny boli prokrzté maľbami a freskami, kresby na keramike znázorňovali bežný život. Potom prišla ďalšia katastrofa – výbuch sopky na Thére (dnes Santorin) spôsobil zemetrasenie, ktoré opäť zničilo paláce
neskorá doba minojská I. a II. – 1570 – 1400 pnl – opätovná rekonštrukcia palácov a výstavba nových, v umení prírodné námety, prechod z hieroglyfického písma k lineárnemu (viď „Písmo“). Okolo r. 1450 odrazu civilizácia zmizla. Nespôsobila to prírodná katastrofa, ale pravdepodobne invázia gréckych kmeňov. predpokladá sa, že Krétu ovládli ako prví Achájci.
V tom období sa v Mykénach začala neskorá doba heladská alebo mykénska: neskorá doba minojská III. – okolo r. 1400 – 1150 – toto obdobie sa nazýva aj popalácová doba. V Mykénach sa našli mnohé rpedmety z Kréty, pravdepodobne korisť po vydrancovaní ostrova. V mykénskom umení môžeme pozorovať aj krétske prvky. Napr. na slávnej Levej bráne je reliéf stĺpu typického pre Knóssos. Ale tieto dve kultúry nestály vždy proti sebe. Okolo r. 1500 pnl jestvovali medzi oboma kultúrami blízke vzťahy. No nakoniec obe civilizácie zanikli. To bol koniec krétskeho popalácového obdobia.
Ale odkiaľ sa Minojci vzali? Ani odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Boli to potomkovia prvých ľudí z obdobia asi 7000 rokov pnl, ktorí sa živili zberom plodov a neskôr začali pestovať plodiny , chovať zvieratá a vyrábať a používať prvé nástroje? Alebo to boli prisťahovalci z Afriky? Prvú tézu možno vyvrátiť, lebo podľa výskumov prví osadníci nemali záujem sa tu natrvalo usadiť. Druhá téza, ktorej autorom je sir Evans je pravdepodobnejšia.
Zdroje: 1. Koláriková, E.: SOČ – história – Knóssky palác. Žilina, 2000., 2. Koláriková, E.: SOČ – geografia – Turistický sprievodca Krétou a Provence. Žilina, 2001., 3. Laneyrie-Dagen, N.; Marseille, J.: Nevyriešené záhady sveta. Bratislava, Mladé letá 1999., 4. Michailidou, A.: Cnossos. Atény, Ekdotike Athenon 1997., 5. Palaska-Papastathi, H.: Crete. Atény, Adam Editions (nazistený rok vydania, 1991 – 1999)., 6. Pechar, J.; Staňková, J.: Tisíciletý vývoj architektury. Praham Práce 1971., 7. Pijoan, J.: Dejiny umenia 2. Martin, Tatran 1982., 8. Schneider, A.: Kréta. Praha, GeoMedia 1997.