A možno je skutočná pravda niekde úplne inde, ale tú sa nám možno nikdy nepodarí nájsť.
A ako vyzerali? Toto je už jednoduchšia otázka, lebo sa zachovali fresky a maľby znázorňujúce ľudí. Muži boli tmavšej pleti ako ženy. Mali tmavé oči a vlasy. Tie boli pravdepodobne kučeravé. Kréťania boli nízkeho vzrastu.
Ženy mali významné postavenie. Mohli sa zúčastňovať všetkých verejných zhromaždení, náboženskýczh obradov a športových hier. Často sa opakujúcimi symbolmi boli v tom období dvojité sekery, typické stĺpy ako v Knosse a býk.



1. 1. Písmo


Z minojského obdobia sa nám zachovalo najmä z Knossosu množstvo tabuliek z hliny popísaných dvoma druhmi nealfabetického písma, ale predtým boo používané ešte jedno. Čiže rozlišujeme tri druhy vtedy používaného písma :
1. hieroglyfické (piktografické) pímo – toto písmo je najznámejšie z disku nájdeného vo Faiste. Zatiaľ sa ho však nepodarilo rozlúštiť. 2. lineárne písmo A – toto písmo sa zkladalo z jednoduchých symbolov zložených z čiariek. Našlo sa napr. v Knosse. nikdy nebolo rozlúštené.
3. lineárne písmo B – po roku 1450 sa začal používať tento typ písma. Aj tabuľky s týmto písmom sa našli v Knosse, ale tiež aj v Mykénach a v meste Pylos, v Messánii v srdci Grécka. Boli to administratívne záznamy. Brit Michael Ventris vychádzal z predpokladu, že toto písmo s neideografickými znakmi by mohlo zodpovedať slovám s gréckymi koreňmi, a s pomocou svojho krajana Johna Chadwicka sa mu podarilo v roku 1952 rozlúštiť 65 z deväťdesiatich slabičných znakov lineárneho písma. Zomrel v roku 1956, ale aj po jeho smrti sa pokračovalo vo výskume. Zistilo sa, že texty boli napísané v indoeurópskom jazyku. Bola to gréčtina s prvkami podobnými arkadocyperskému dialektu. Z toho možno usúdiť, že okolo r. 1500 – 1450 pnl prenikol na Krétu grécky ľud, ktorý si osvojil kultúru porazených Minojcov.






























1. 2. Architektúra


Mínojská kultúra bola technicky veľmi vyspelá. Paláce a mestské sídliská boli pospájané zložitou spleťou ulíc. cesty viedli aj do menších obcí, rybárských osád, dedín (napr. Gournia) a takisto do svätýň.
Obytné domy mali obdĺžnikový pôdorys a boli postavené z kameňa a sušených tehál. Mali malé miestnosti, spletité chodby a tvorili súvislé rady pozdĺž ulíc. Najväčším dielom mínojskej architektúry bol Knossos (bližšie „Knossos“). Vyznačoval sa rafinovaným kanalizačným systémom s trojakým potrubým: prvé bolo určené pre pitnú vodu, druhé na dažďovú vodu a tretím sa odvádzala špinavá voda a fekálie.