Možno práve kvôli zložitej architektúre pripomínal neskoršie Grékom labyrint.
Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie okolo ktorého boli rozmiestnené obytné a úžitkové priestory a možno aj svätyne. Samostatné chrámové stavby neboli nájdené. Bohato a zložito boli zdobené hlavne vstupy stĺpové schodištia. Schodištia boli osvetlené buď priamo alebo svetlíkmi. Strechy boli rovné. Steny so štukovou omietkou zdobili fresky a maľby. To všetkých palácoch sa nachádzali lustráne kúpele, slúžiace na obradnú očistu. Takisto tam bola sústava stĺpov a dverí, ktoré sa otvárali a zatvárali podľa toho, aká bola teplota v miestnosti žiadúca.































1. 3. Keramika a maliarstvo

Mínojské predhelénske umenie vcelku vyžaruje pokoj. Je to kultivované, civilizované mestské umenie. Predmety, ktoré sa zachovali, dokazujú vkus Kréťanov a vzbudzujú predstavu, že boli kultivovaní a uhladení. no pravda bola iná. Dnešného človeka by zarazila ich brutalita, barbarstvo a poverčivosť. Ale ani v egyptskom alebo mezopotámskom umení nenájdeme takú vyberanosť. A na rozdiel od helénskej civilizácie má v ňom prevahu cit nad rozumom, čo dodáva tomuto umeniu niečo, čo nenájedeme nikde inde.

Krétska keramika mala pozoruhodnú hodnotu. Zachované vázy a konvice sú jedným z vrcholov svetovej keramiky. Najstaršia ručne modelovaná keramika z obdobia 1900 –1600 pnl sa nazýva Kamarská podľ a miesta nálezu – jeskyne kamares ne južnej strane pohoria Ida. ale výrobky v tomto štýle sa našli aj vo Faiste. Zdobené boli motívmi kriviek a špirál bielej farby na čiernom podklade so škvrnkami žiarivých farieb – červenej, žltej, hnedooranžovej. táto keramika nie je zaujímavá len z technického ale aj z estetického hľadiska. Patrí k najpôvabnejšej keramike staroveku.
Neskôr, v období 1700 – 1400 pnl, sa vyrábala keramika klasickejšieho typu. Zachovali sa nám prekrásne amfory s malými uchami, džbány, ale aj menšie nádoby s jedným uchom, pripomínajúce takmer barokový sloh. Boli zdobené maľbami s prírodnými motívmi, zvyčajne na bledom podklade. Ďalším druhom je keramika gournijská, ktorá je menej honosná. Často má guľovitý tvar a je zdobená morskými živočíchmi, najmä sépiami, a niekedy aj trsmi morských rias. Táto výzdoba svedčila o presnom a dôkladnom sledovaní prírody.

Steny palácov zdobili fresky a maľby. Tie zozačiatku znázorňovali ľudské postavy. Telá boli maľované spredu, ale hlavy z profilu. Mínojci nepoznali priestorovú hĺbku. neskôr sa aj v tejto oblasti začal oplatňovať prírodný motív. Maľované boli ľalie, opice, bažanty vo fantazijnej rajine. Známe sú napr.