delfíny z kráľovninho magarónu v Knosse.
Na maľbách boi zachytené aj výjavy zo života. Napr. prinášanie obetí radom mužov a žien, sediace alebo stojace skupinky žien s odhalenými prsiami, výjavy z obradu s býkom (viď „Politika, náboženstvo, ...“)a iné.
Symbolom moci kráľa Kréty bol tuleň, ktorý je zobrazený aj v Knosse v trónnej sále. Tuleň bol vtedy kráľom stredomoria, podobne ako krétsky kráľ. Tiež bol symbolicky zobrazovaný ako chobotnica s veľkými očami a obrovskými chápadlami. Znázorňovala tiež Minoovu moc.
Sochárstvo v tom období sa nezaoberalo väčšími sochami, ale len malými soškami, ktoré najčastejšie zobrazovali buď hadiu bohyňu alebo kňažky s hadmi ovíjajúcimi sa im okolo rúk. Sošky boli vyrábané z hliny, bronzu, alebo slonoviny a boli maximálne 25 cm vysoké.













1. 4. Politika, náboženstvo a vzťahy s inými krajinami


Krétska civilizácia sa opierala o menšie kráľovstvá a neskôr, v období najväčšieho rozkvetu, t.j. 1750 – 1400 pnl, tvorila jednotnú monarchiu, na čele ktorej stál Minos (tak bol nazývaný kráľ) s neobmedzenou mocou. Mal najvyššiu štátnu, súdnu aj cirkevnú moc. Hlavným mestom bol Knossos. Kréťania uctievali pravdepodobne jedno z podsvetných božstiev, ktorého kňažkami boli mladé ženy. O tom svedčia spomínané sošky. Zobrazovali mladé štíhle dievčatá s veľkými očami, vysokými pokrývkami hlavy a rukami vystretými, akoby ukazovali hady ovíjajúce sa okolo nich. Oblečené mali dlhé zvonové sukne, niekedy s volánmi, v páse stiahnuté a veľmi obtiahnuté živôtiky odhaľujúce prsia.
Typickým obradom, spojeným pravdepodobne s náboženstvom, bolo preskakovanie býka tak, že ho muž chytil za rohy, vyšvihol sa, urobil nad jeho chrbtom premet a dopadol tsne zaňho. Presný význam tohto úkonu nie je známy, ale duchovný charakter je istý, lebo býk bol posvätným zvieraťom.

Dôvodmi, prečo paláce nemali hradby, bol dlhodobý mier a silné loďstvo Kréty, ktoré chránilo ostrov. Vďaka tomuto loďstvu si Kréta podmanila skoro celé dnešné Grécko a ostrovy Egejského mora. Táto oblasť bola pod krétskou nadvládou do 16. storočia pnl. Od podrobených miest vyberala dane a tiež museli na Krétu posielať mladých ľudí, aby sa priučili miestnym zvykom änapr. skákaniu cez býka), ale doma boli označovaní za rukojemníkov (známa báj o Tezeovi a Ariadne), hoci žili ako kráľovskí hostia v Knosse.
Vďaka loďstvu udržiavala Kréta čulé obchodné vzťahy s inými krajinami. Napr.