s Egyptom spolupracovali už mnoho rokov a podarilo sa im preniknúť so svojou tvorbou do tejto ríše a naopak, v knosse sa našlinapodobeniny egyptských posvätných chrobákov, skarabeusov, označených pečaťou faraónov z niekoľkých dynastií. Z Egyptu bola dovážaná aj slonovina. Tiež sa ako prví plavili Kréťania do západného stredomoria, kde takisto zanechali stopy svojej kultúry.



















2. Mínojské paláce


Za začiatok archeologických výskumov v egejskej oblasti sa považuje rok 1870, kedy Henrich schliemann začal skúmať pozostatky Tróje. Neskôr sem prichádzali expedície z rôznych krajín. Aby rivalita nenarúšala prácu, každá skupina si vyhradila výskum určitej svätyne, zrúcaniny, alebo mesta starovekého Grécka. Roku 1875 odkryli nemci svätyňu v olympii a vzápätí na to urobili Francúzi výkopy v Delfách. Nemci pokračovali v priené a v Pergamone, rakúska expedícia skúmala Efez, Americká Argos a Sardy, Briti pracovali v Korinte a Gréci kopali pod Akropolou a v mestách Eleusis a Epidauros. Takto začala nová zlatá horúčka. tentoraz za pokladmi antiky.
Každý si myslel, že začiatky miestnej kultúry boli okolo roku 1000 pnl. Až začiatkom 20. storočia zistili, ako veľmi sa mýlili. Že história Grécka je oveľa staršia. Keď Schliemann objavil Mykény (1874), vedel o civilizácii na kréte len veľmi málo. Až po prvých výkopoch talianskej expedície vo Faiste, Kamare a v Hagii Triade koncom 19. storočia začali dokazovať veľkosť tejto doposiaľ neznámej kultúry. Neskôr objavil sir Arthur Evans Knossos, najväčší z doposiaľ nájdených palácov, opradený legendami o Minotaurovi a labyrinte. Potom boli objavené ešte dva paláce – palác v Kato Zakros (1901 – 1962) a v Malii (práce pokračujú dodnes).
Ďalšou významnou archeologickou oblasťou z mínojského obdobia je Gournia – zachovaná dedina z mladšieho palácového obdobia.




























2. 1. Knossos


V roku 1878 objavil grécky veľkoobchodník Mínos Kalokairinos z Heraklionu približne päť km severne od svojho domova, na vyvýšenine Kefala, budovy skladov, ktoré patrili, ako sa neskôr zistilo, k západnému krídlu. Našiel tiež dvanásť pytoií a iných menších váz. V tom období bola založená spoločnosť, ktorá chcela pokračovať v archeologických prácach a založiť múzeum v Heraklione. Kréta však bola vtedy pod správou Turecka a všetky práce boli zastavené. Americký novinár W. J. Stillman, ktorý istý čas pôsobil na Kréte ako veľvyslanec spojených štátov, chcel vo výkopoch pokračovať, ale aj jeho zastavila turecká vláda.