O Kefalu a jej poklady sa začal zaujímať aj Schlimann, ale takisto sa nedohodol s tureckou vládou.

Až nakoniec, v roku 1893 prišiel na Krétu britský archeológ Arthur John Evans, ktorý sa zaujímal najskôr o pečate so zvláštnymi znakmi, o ktorých si myslel, že pochádzali z Kréty. V roku 1895 sa mu podarilo za pomoci jedného zo zakladateľov spoločnosti, ktorá chcela zriadiť múzeum, odkúpiť pozemok na plošine Kefala, ale až po vyhlásení autonómie Kréty v roku 1898, 23. 3. 1900. V tom roku bola narýchlo založená súkromná spoločnosť Cretan exploration found, ktoré zabezpečovala prísun ďalších financií.
Už po piatich dňoch mohol Evans s určitosťou povedať, že to, čo našiel, bolo staršie ako Schliemannove nálezy z Mykén. 13. apríla objavil tzv. Minosov trón. Zo začiatku pracovalo v oblasti 30 robotníkov, neskôr ich Evans zamestnával okolo sto.
Za dva roky bol skoro celý palác odkrytý. Avšak počas prvej svetovej vojny boli práce pozastavené. Znovu sa obnovili v r. 1922 a pokračovali až do roku 1932. Okrem odkrytia paláca, evans ho aj čiastočne zrekonštruoval. preto pôsobí úplne iným dojmom ako ostatné paláce.
Po druhej svetovej vojne sa práce opäť obnovili a dodnes sa úplne nezastavili. Otázniky okolo Knosskeho palácu

Čo vlastne o Knosskom paláci vieme? Postavili ho okolo r. 2000 pnl a dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. A potom zmizol spolu s celou civilizáciou.
Legendu o bájnom kráľovi Minosovi, Tezeovi, Ariadne, Minotaurovi a labyrinte pozná každý z nás. Bola to pravda, alebo len rozprávka? Možno niečo medzi tým.
Slovom Minos pravdepodobne označovali Kréťania svojho kráľa tak, ako napr. mali Egypťania faraóna, či Rimania Caesara. Tezeus bol pravdepodobne jedným z „rukojemníkov“ z pevniny a Ariadna? Že by to bola kňažka s kadmi okolo rúk? Ak by bola všetko toto pravda, obávané monštrum Minotauros bol posvätným býkom určeným na tauromachie – už spomínané náboženské obrady spočívajúce v preskoku cez býka. No a labyrint bol predsa samotný Knossos, v ktorom bolo len na jeho počiatku, keď mal rozlohu len 22 000 m2 (čo je menej ako 150 X 150 m), 800 – 1300 miestností. bola to spleť chodieb, často slepých. Preto neskorší Gréci tento palác pomenovali labyrintom. Túto ideu utvrdzovalo aj to, že mal len dva východy – jeden na severnej a jeden na južnej strane.
Ale je tu aj druhá možnosť. Čo ak Knossos vôbec nebol palác, ako sa domnieval Evans, ale jedno veľké mauzóleum alebo svätyňa? Niektorí archeológovia poukazujú na to, že Knossos mohol byť len ťažko obytným palácom. poukazujú na jeho nevýhodnú polohu na nechránenom návrší. Lenže možno argumentovať, že Mínojci sa nemali čoho báť. Veď ovládli prakticky celé stredomorie a to hlavne svojím silným loďstvom.