No potom je tu ešte pár ďalších otázok, na ktoré už odpoveď nie je taká jednoduchá. Odkiaľ získavali vodu pre takmer 100 000 obyvateľov, keď nablízku bolo len málo prameňov?
A prečo sú kráľovské izby vo vlhkom podzemí bez akýchkoľvek okien? Len ťažko možno uveriť tomu, že panovník by dobrovoľne býval v takých priestoroch.
No a napokon, kde sú kuchyne a stajne, ktoré boli samozrejmé pre stavbu takého významu?
Nemecký archeológ Hans Georg Wunderlich vyslovil názor, že palác mohol byť obrovským mauzóleom určeným pre mŕtvych, ktoré nikdy nebolo obývané. Vysoké hlinené amfory, o ktorých sa predpokladalo, že obsahovali obilie, olej a olivy, sú podľa neho urnami, kde sa mŕtvoly konzervovali medom. Kamenné silá sú zas sarkofágy a kanalizácia zariadenie na privádzanie tekutín potrebných pri balzamovaní tiel. Potom mohol byť Minotaurus stelesnením Smrti, alebo strážcom pokoja mŕtvych, ktorý ich chránil pred vykrádačmi hrobov.
Lenže, kde tie všetky mŕtvoly sú? Nenašli sa tam totiž nijaké ľudské pozostatky a ani popol z kostier. A na tie otázky by sa možno tiež našla odpoveď. Je možné, že vodu získavali zo zdrojov, o ktorých nevieme a keďže poznali kanalizáciu, mohli ju získavať zo vzdialenejších oblastí. A kráľ mohol mať nejakú psychyckú alebo inú poruchu, kvôli ktorej nemohol vyjsť na denné svetlo. Stajne nemuseli vôbec potrebovať, pretože sa živili väčšinou rastlinnou potravou, morskými rybami a ulovenou zverou. Ale uvádza sa, že jedli kozí syr. no kozy mohli chovať mimo paláca, na okolitých lúkach a pasienkoch. Otázka kuchýň však ostáva nazodpovedaná.

Možno práve to, že Knossos, jeho význam a osud sú nám neznáme, robia ho krajším a mystickejším. Jeho červené stĺpy vždy budú hovoriť príbeh o Minotaurovi a kráľovská sieň nás bude nabádať k myšlienkam o tom, že sa nachádzame v hrobke. Ale to ku Knossu patrí. 2. 2. Faistos a Hagia Triada

Ako som už hovorila, Faistos bol objavený ako prvý. Výkopové práce vykonávala talianska expedícia pod vedením Fedrica Halbbera, neskôr ich viedli L. Pernier a D. Levi.
Zo všetkých krétskych palácov má Faistos asi najkrajšiu polohu. nachádza sa na vyvýšenine s krásnym výhľadom na celú messarskú rovinu a masív Ida, ktorý je až do začiatku leta pokrytý snehom. Talianskí archeológovia sa, narozdiel od Evansa, rozhodli nechať palác tak, ako ho našli. Vďaka tomu môžeme aj my laici rozlíšiť staršie a novšie časti palácu.
Palác mal rozlohu asi 18 000 m2 a v ňom sa nachádzalo približne sto miestností (obytné priestory, trónnu sálu, stĺpové siene, palácovú svätyňu, lustrálne kúpele, sklady a pod.).