Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Minojská kultúra
Dátum pridania: | 16.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Anarkia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 875 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 23m 20s |
Pomalé čítanie: | 35m 0s |
Zaujímavosťou je pec na výrobu bronzu. V komorách boli nájdené hlinené tabuľky s lineárnym písmom A, no najznámejším nálezom je disk s hieroglyfickým písmom.
Pri prvom zemetrasení okolo r. 1750 pnl bola časť paláca zničená, lebo severná časť kopca, na ktorom Faistos stál, klesla. Zničená bola celá severná časť a aj kus hlavného nádvoria.
Faistos bol postavený okolo r. 1900 pnl. Podľa legendy v ňom vládol Rhadamanthys, diov syn a brat Minosa. mesto bolo veľmi silné a prosperujúce. Malo vlastné mince a dva dôležité prístavy – Matalu a Kommos.
Táto oblasť bola obývaná bola obývaná už v období neolitu (pribl. 3000 pnl), čo dokazujú nálezy predmetov z tohto obdobia v priestoroch paláca.
Aj tento palác v svojich útrobách skrýva tajomstvá. Jedným z nich je význam zvláštnych symbolov vyrytých v jeho stenách.
Faistos sa ako jediný používal aj po páde minojskej kultúry, približne až do roku 200 pnl.
Len štyri kilometre na juhozápad delia Faistos od ďalšieho mínojského paláca v Hagii Triade (Aghii Triade). Tento však vznikol o niečo neskôr, v období 1700 – 1450 pnl. Palác je oveľa menší ako palác vo Faiste. Niektorí archeológovia sa domnievajú, že išlo o sídlo miestneho vladára. Palác bol v roku 1450 pnl zničený a na jeho mieste Achájci, ktorí obývali aj Mykény, postavili megaron a vedľa areálu palácu obchody s trhoviskom.
3. 3. Ostatné paláce a Gournia
Na Kréte boli objavené ešte dva mínojské paláce – v Malii a v Kato Zakros.
Palác v Malii je tretí najväčší a leží bokom od hlavnej cesty., 37 km východne od Heraklionu, medzi olivovými hájmi a severným pobrežím ostrova. bol postavený okolo r. 1900 pnl. Je to jeden z najneskôr objavených palácov. Francúzski archeológovia to robia vykopávky dodnes (práce boli prerušené len počas druhej svetovej vojny a krátko po nej).
Len nedávno bolo sprístupnené aj mestské osídlenie, ktoré sa v žiadnej palácovej lokalite nezachovalo v takom rozsahu ako tu. Aby sa ochránili citlivé pamiatky pred dažďom a nohami turistov, Grécko s prispením EU tu dalo zriadiť veľké drevené prístrešky.
V trónnej sále bolo nájdené vzácne žezlo s hlavou pantera. Ale neboli tu žiadne fresky, ani kamarská keramika, z čoho usúdiť, že išlo o vidiecky palác.
Aj palác v Malii skrýva nejedno tajomstvo.
Zdroje: 1. Koláriková, E.: SOČ – história – Knóssky palác. Žilina, 2000., 2. Koláriková, E.: SOČ – geografia – Turistický sprievodca Krétou a Provence. Žilina, 2001., 3. Laneyrie-Dagen, N.; Marseille, J.: Nevyriešené záhady sveta. Bratislava, Mladé letá 1999., 4. Michailidou, A.: Cnossos. Atény, Ekdotike Athenon 1997., 5. Palaska-Papastathi, H.: Crete. Atény, Adam Editions (nazistený rok vydania, 1991 – 1999)., 6. Pechar, J.; Staňková, J.: Tisíciletý vývoj architektury. Praham Práce 1971., 7. Pijoan, J.: Dejiny umenia 2. Martin, Tatran 1982., 8. Schneider, A.: Kréta. Praha, GeoMedia 1997.