veľmi zaujímavá je do zeme vyhĺbená miestnosť, po obvode ktorej sú nízke lavice, ktorých význam nám nie je známy a neexistujú ani dohady, na čo by mohli slúžiť.

Palác v Kato Zakros sa nachádza na východnom cípe ostrova a kedysi stál pri mori. Dnes je línia pobrežia posunutá asi o 80 m na východ. Je to spôsobené naplaveninami z riečky pretekajúcej Údolím mŕtvych. Mínojci pochovávali svojich mŕtvych v dutinách skál. Tento kaňon je veľmi zaujímavý a na jeho konci nájdeme posledný mínojský palác.
Jeho poloha na výchde Kréty bola z obchodného, ale aj politického hľadiska mimoriadne výhodná. Bolo odtiaľto najbližšie do Egyptu a na Blízky východ. Svedčia o tom nálezy slonoviny a iných exotických predmetov. Dlho predtým, ako sa urobili prvé sondy do zeme, sa predpokladalo, že práve tu je pochovaný mínojský palác. V roku 1901 začal archeologické práce v tejto oblasti brit D. H. Hogarten. Systematicky sa však začalo pracovať na odhalení paláca až v roku 1962 pod vedením Nikolaosa Platona. keďže tento palác, ako jediný, nebol nikdy vyplienený, našlo sa tu mnoho cenných predmetov.
Archeológovia tu odkryli tiež palácové mesto, ktorému v Knosse Evans nevenoval pozornosť. Zaujímavosťou je, že tu boli nájdené 3000 rokov staré olivy. Raritou je tiež pec na výrobu bronzu, hoci takáto bola nájdená aj vo Faiste. Ďalším zaujímavým miestom z mínojskeho obdobia je tzv. „Mesto malých ľudí“ – Gournia. Tu nevidíme žiaden palác, ale obyčajnú minojskú dedinu. Americkí archeológovia odkryli tieto „Minojské Pompeje“ z obdobia 1600 – 1400 pnl s obytnými domami, dielňami a obchodmi. Z urbanistického hľadiska bolo mestečko veľmi dômyselne založené. Centrum bolo na vrchole pahorku, na ktoráho svahu sa mestečko rozprestiera. Tam stál aj „Panský dom“ a svätyňa. Jednotlivé časti mesta boli pospájané vydláždenými ulicami. Domy boli jedno až dvojposchodové. Na prízemí sa choval dobytok a ukladali zásoby, v horných častiach boli obytné priestory. Podľa dutín v múroch zistíme, že sa pri výstavbe domov používali drevené kostry. Niekde sú pred domami napájadlá (po grécky gournes) pre dobytok. Minojský názov mesta sa nezachoval, preto mu bol daný názov podľa týchto napájadiel.
Dedina bola zničená okolo r. 1200, pravdepodobne pri požiari.
Gournia bola objavená v období, kedy Knossos. Výkopy viedla archeologička Harriet Boydová-Hawesová, čo bolo neobyčajné, lebo toto odvetvie bolo ovládané výlučne mužmi. Aj to bol dôvod, prečo jej nálezy prijal svet vlažne. Záver


Minojská kultúra bola krásna. A krásnou ju nerobí len ona samotná, ale aj to, že je okolo nej veľa nevypovedaného. O tejto vyspelej civilizácii vieme len veľmi málo. Ale stačí to na to, aby nás zaujala a očarila. Dojem z nej je znásobený krajinou naokolo.