Úvod


„Na šírom, vínovočervenom mori sa nachádza zem, rovnako krásna ako bohatá, s dorážajúcimi vlnami .. je to Kréta s nespočetným obyvateľstvom v deväťdesiatich mestách. Medzi nimi Knossos, veľké mesto kráľa Minoa, ktorého si veľký Zeus na celých deväť rokov vybral za dôverníka.“ Týmito slovami opísal Homér Kolísku európskej civilizácie.
Kréta je najjužnejším ostrovom Európy. No týchto 8259 km2 zeme, týčiacej sa z vôd stredozemného mora, nie je zaujímavých len z geografického hľadiska. Z každého miesta na ostrove, z každej hrste červenkavej hliny dýcha história.
Strategická poloha najväčšieho gréckeho ostrova medzi troma kontinentami bola príčinou, prečo bola Kréta len málokedy nezávislá. Vyspelú minojskú kultúru, o ktorej je celá moja práca, zničil pravdepodobne vpád gréckych kmeňov a keď sa tu udomácnili, prišli iné, takisto grécke, aby ovládli túto nádhernú krajinu. Neskôr bola Kréta pod nadvládou Rimanov, Arabov, Benátčanov, Turkov, počas druhej svetovej vojny Nemcov až nakoniec sa stala súčasťou Helénskej republiky. Ale jej poloha bola aj výhodná, lebo kréta susedila s mnohými vyspelými civilizáciami (Egypt, Mezopotámia, Palestína a i.)
No Kréťania sa pokoriť nedali. Aj dnes je to hrdý národ, ktorý nadôveruje nie len cudzincom, ale ale aj „štátu“ v Aténach. No najdôležitejšia bola a je pre miestnych mužov česť. Ak sa niekto dotkol cti Kréťana, stihla ho ešte v nedávnej minulosti vendetta, krvná pomsta. Boj proti cudzím nadvládam ani dnes nie je zabudnutý. Čierna farba v ľudovom kroji vyjadruje trvalý smútok nad padlými príbuznými a v starých tavernách aj dnes visia fotografie otcov rodín s puškou v ruke a s nábojovým pásom cez prsia. Ale ani toto Kréte neuberá z jej krásy. Rozľahlé olivové háje, pomarančovníkové sady, vinice a všade sa pasúce kozy bezoárové dodávajú krajine, nad ktorou sa do výšky týčia vrcholky Bielych hôr, v zime naozaj bielych, nenapodobiteľný ráz. Práve na tomto ostrove opradenom legendami sa ľudia dožívajú rekordného veku. Na každého obyvateľa tu pripadá až päťdesiat olivovníkov.
Aj preto sa stala Kréta krajinou tajomných Mínojcov, možno obyvateľov dávnej Atlantídy. Národa, ktorý ovládol celú oblasť dnešného Grécka, obchdodoval s mestami severnej Afriky a Malej Ázie a nakoniec z nevysvetliteľných príčin zmizol a zanechal po sebe len rozľahlé paláce, ktoré svedčia o tom, že ten, kto tu žil, nebol hocikto.


















1.