referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Kyjev v ranom stredoveku
Dátum pridania: 16.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: api
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 683
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 

storočia.
Kyjev mohol tiež vzniknúť ako výsledok postupného pretvárania dedinských osád na osadu mestského typu. Ale nevznikol z tých osád alebo sídlisk, ktoré máme doložené v dobe kamennej, bronzovej alebo železnej. Dnešný Kyjev vznikol zo slovanských osád a okrem neho aj ďalšie remeselnícke a obchodné strediská, napríklad – Novgorod, Černigov, Perejaslavľ, Smolensk, Rostov, Pskov, Polock a iné. V ďalšom období prispievala k rastu mesta jeho výhodná poloha na vysokom mieste na pravom brehu rieky Dneper, do ktorého sa vlieva niekoľko splavných riek. V tom čase bol Kyjev na hranici dvoch prírodných pásiem – lesostepného na juhu a lesného na severe. Lesy umožňovali lov zveri a v lesostepi boli zas vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a chov dobytka.

Ďalej sa tu aj obchodovalo, po Dnepri a jeho prítokoch nadviazalo obyvateľstvo styk so vzdialenejšími krajmi. Do Kyjeva prichádzali za obchodom Byzantínci, Normani, Arabi, Peržania, Arméni.. Bohatstvo, ktoré sa tam zhromaždilo, lákalo najmä normanských nájazdníkov. O kontaktoch s Byzanciou svedčia napr. nálezy pokladov byzantských mincí (Karger) a z Byzancie preniklo do Kyjeva aj kresťanstvo, ktoré prijala kňažná Oľga v roku 957, no oficiálne až jej vnuk Vladimír v r. 988.

Kyjev bol rušnou križovatkou, na najvyššom mieste nad Dneprom (asi 100 m n. m.) vzniklo mocné hradisko. Vysoký pravý breh Dnepra, značne rozčlenený početnými korytami prítokov, poskytoval výbornú prirodzenú ochranu. Hradisko známe pod menom Kyjova hora malo rozlohu približne 0,75 ha a za jeho ochrannou priekopou a valom bolo hlavné politické a kultúrne stredisko kmeňa Poľanov. Toto centrum sa nazývalo Kyjev gorod – prekladá sa ako Kyjov hrad alebo mesto, alebo jednoducho Kyjev.
Rané osudy Kyjeva a štátneho útvaru okolo neho boli poznačené aj pomerom k ríši Chazarov, ktorí sa snažili získať kontrolu nad obchodnými cestami v Podneprí. Museli im údajne platiť poplatky až do roku 862. v tomto období mali Kyjev ovládnuť Varjagovia, ktorých viedli Askold a Dir. Tých zas porazil Oleg.

Kyjev sa pokladá sa za miesto zjednotenia východoslovanských kmeňov a hlavné mesto Kyjevskej Rusi.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Duleba, A.: Ukrajina a Slovensko. Bratislava, Veda 2000, 402 s., Herman, K. a kol.: Dějiny SSSR. II. vyd. Praha, Academia 1982, 656 s., Istorija Kyjeva I. Kyjiv, AN U RSR 1960., Kol.: Dejiny ZSSR I. Bratislava, Pravda 1977, 404 s., Kol.: Dějiny států – Rusko. 2. vyd. Praha, NLN 1996, 558 s., Nestorův letopis ruský. Prel. K. J. Erben. Praha, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění 1954., Ottův slovník náučný, 14. zv., s. 213 – 219., Stručné dějiny SSSR I. Prel. Z. Kubeš. Praha, Svoboda 1982, 397 s., Veľká sovietska encyklopédia, 12. zv., s. 85 – 89.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.