Kyjev je jedno z najstarších slovanských miest. Archeologické vykopávky ukázali, že na území dnešného Kyjeva žil človek už v staršej dobe kamennej. Vykopávky ďalej potvrdzujú, že na území Kyjeva existovalo osídlenie už v posledných desaťročiach 5. stor. pred n. l.

Založenie Kyjeva opísal mních Nestor v letopise Povesť vremennych let. Podľa povesti je prvým zakladateľom mesta sv. Ondrej, ktorý chcel ísť do Ríma, došiel k ústiu Dnepra a šiel proti prúdu. Na mieste, kde neskôr vystavali Kyjev postavil kríž a pomodlil sa a šiel ďalej proti prúdu. Pravdepodobne viac známa je povesť o troch bratoch a sestre. Boli traja bratia – Kyj, Šček (Štek), Choriv a sestra Lybeď, ktorí spoločne na kopci postavili mesto a nazvali ho po najstaršom bratovi – Kyjev. Zaujímavé je zistiť, kto bol vlastne samotný Kyj. Mohol to byť prievozník, ktorý prevážal ľudí cez Dneper. Nestor píše, že Kyj bol kniežaťom vo svojom rode, ktorý šiel k byzantskému cisárovi, a keď sa vracal domov prišiel k Dunaju a založil tam mestečko Kyjovec. Potom sa vrátil do svojho mesta Kyjeva, tam aj zomrel a tiež jeho bratia a sestra. Ich mená sa nám zachovali podľa miestnych názvov vŕškov – Ščekovica, Chorevica a riečky Lybeď. Uvažuje sa aj o súvislosti legendárneho Kyja s antickým veľmožom Chilbudiom zo 6. storočia n. l.
Nestor spomína aj veľké množstvo slovanských kmeňov, čiže Kyjev vznikol na teritóriu dávnych osád. Ťažko dokázať, či skutočne spomenutí bratia žili, či sú celkom legendárni, ale možno stáli na čele niektorých osád. Toľko nám hovoria letopisy.

Podľa Niederleho sa môže na dnešný Kyjev vzťahovať názov Métropolis od Ptolemaia. Známe sú aj pomenovania od ďalších autorov, napríklad u Konštantína Porfyrogeneta – Kiiov, Kiova, u Eginhardta Kujava, u Edríziho Kijev, Kav .. Prítomnosť slovanského obyvateľstva na území Kyjeva bola preukázaná už v prvých storočiach nášho letopočtu.
Oddeľovanie remesiel od poľnohospodárstva prebiehalo u východoslovanských národov, ktoré sa nachádzali v strednom Podneprí v prvej polovici 1. tisícročia dosť rýchlo. V tej dobe sa rozvíjali tri oblasti remeselnej výroby – ťažba a spracovanie železa, hrnčiarstvo a klenotníctvo a výroba šperkov). Dnes sa predpokladá, že slovanské mesto Kyjev vzniklo niekedy pred 1500 rokmi, zrejme v 6. storočí n. l. ako stredisko východoslovanského kmeňa Poľanov (v roku 1982 oslavovali v Kyjeve 1500-té výročie vzniku mesta). Ukrajinci, napr. Ribalka udávajú ako vznik mesta polovicu 6.

storočia.
Kyjev mohol tiež vzniknúť ako výsledok postupného pretvárania dedinských osád na osadu mestského typu. Ale nevznikol z tých osád alebo sídlisk, ktoré máme doložené v dobe kamennej, bronzovej alebo železnej. Dnešný Kyjev vznikol zo slovanských osád a okrem neho aj ďalšie remeselnícke a obchodné strediská, napríklad – Novgorod, Černigov, Perejaslavľ, Smolensk, Rostov, Pskov, Polock a iné. V ďalšom období prispievala k rastu mesta jeho výhodná poloha na vysokom mieste na pravom brehu rieky Dneper, do ktorého sa vlieva niekoľko splavných riek. V tom čase bol Kyjev na hranici dvoch prírodných pásiem – lesostepného na juhu a lesného na severe. Lesy umožňovali lov zveri a v lesostepi boli zas vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a chov dobytka.

Ďalej sa tu aj obchodovalo, po Dnepri a jeho prítokoch nadviazalo obyvateľstvo styk so vzdialenejšími krajmi. Do Kyjeva prichádzali za obchodom Byzantínci, Normani, Arabi, Peržania, Arméni.. Bohatstvo, ktoré sa tam zhromaždilo, lákalo najmä normanských nájazdníkov. O kontaktoch s Byzanciou svedčia napr. nálezy pokladov byzantských mincí (Karger) a z Byzancie preniklo do Kyjeva aj kresťanstvo, ktoré prijala kňažná Oľga v roku 957, no oficiálne až jej vnuk Vladimír v r. 988.

Kyjev bol rušnou križovatkou, na najvyššom mieste nad Dneprom (asi 100 m n. m.) vzniklo mocné hradisko. Vysoký pravý breh Dnepra, značne rozčlenený početnými korytami prítokov, poskytoval výbornú prirodzenú ochranu. Hradisko známe pod menom Kyjova hora malo rozlohu približne 0,75 ha a za jeho ochrannou priekopou a valom bolo hlavné politické a kultúrne stredisko kmeňa Poľanov. Toto centrum sa nazývalo Kyjev gorod – prekladá sa ako Kyjov hrad alebo mesto, alebo jednoducho Kyjev.
Rané osudy Kyjeva a štátneho útvaru okolo neho boli poznačené aj pomerom k ríši Chazarov, ktorí sa snažili získať kontrolu nad obchodnými cestami v Podneprí. Museli im údajne platiť poplatky až do roku 862. v tomto období mali Kyjev ovládnuť Varjagovia, ktorých viedli Askold a Dir. Tých zas porazil Oleg.

Kyjev sa pokladá sa za miesto zjednotenia východoslovanských kmeňov a hlavné mesto Kyjevskej Rusi.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kyjev v ranom stredoveku