referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2019
Kyjev v ranom stredoveku
Dátum pridania: 16.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: api
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 683
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 
Kyjev je jedno z najstarších slovanských miest. Archeologické vykopávky ukázali, že na území dnešného Kyjeva žil človek už v staršej dobe kamennej. Vykopávky ďalej potvrdzujú, že na území Kyjeva existovalo osídlenie už v posledných desaťročiach 5. stor. pred n. l.

Založenie Kyjeva opísal mních Nestor v letopise Povesť vremennych let. Podľa povesti je prvým zakladateľom mesta sv. Ondrej, ktorý chcel ísť do Ríma, došiel k ústiu Dnepra a šiel proti prúdu. Na mieste, kde neskôr vystavali Kyjev postavil kríž a pomodlil sa a šiel ďalej proti prúdu. Pravdepodobne viac známa je povesť o troch bratoch a sestre. Boli traja bratia – Kyj, Šček (Štek), Choriv a sestra Lybeď, ktorí spoločne na kopci postavili mesto a nazvali ho po najstaršom bratovi – Kyjev. Zaujímavé je zistiť, kto bol vlastne samotný Kyj. Mohol to byť prievozník, ktorý prevážal ľudí cez Dneper. Nestor píše, že Kyj bol kniežaťom vo svojom rode, ktorý šiel k byzantskému cisárovi, a keď sa vracal domov prišiel k Dunaju a založil tam mestečko Kyjovec. Potom sa vrátil do svojho mesta Kyjeva, tam aj zomrel a tiež jeho bratia a sestra. Ich mená sa nám zachovali podľa miestnych názvov vŕškov – Ščekovica, Chorevica a riečky Lybeď. Uvažuje sa aj o súvislosti legendárneho Kyja s antickým veľmožom Chilbudiom zo 6. storočia n. l.
Nestor spomína aj veľké množstvo slovanských kmeňov, čiže Kyjev vznikol na teritóriu dávnych osád. Ťažko dokázať, či skutočne spomenutí bratia žili, či sú celkom legendárni, ale možno stáli na čele niektorých osád. Toľko nám hovoria letopisy.

Podľa Niederleho sa môže na dnešný Kyjev vzťahovať názov Métropolis od Ptolemaia. Známe sú aj pomenovania od ďalších autorov, napríklad u Konštantína Porfyrogeneta – Kiiov, Kiova, u Eginhardta Kujava, u Edríziho Kijev, Kav .. Prítomnosť slovanského obyvateľstva na území Kyjeva bola preukázaná už v prvých storočiach nášho letopočtu.
Oddeľovanie remesiel od poľnohospodárstva prebiehalo u východoslovanských národov, ktoré sa nachádzali v strednom Podneprí v prvej polovici 1. tisícročia dosť rýchlo. V tej dobe sa rozvíjali tri oblasti remeselnej výroby – ťažba a spracovanie železa, hrnčiarstvo a klenotníctvo a výroba šperkov). Dnes sa predpokladá, že slovanské mesto Kyjev vzniklo niekedy pred 1500 rokmi, zrejme v 6. storočí n. l. ako stredisko východoslovanského kmeňa Poľanov (v roku 1982 oslavovali v Kyjeve 1500-té výročie vzniku mesta). Ukrajinci, napr. Ribalka udávajú ako vznik mesta polovicu 6.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Duleba, A.: Ukrajina a Slovensko. Bratislava, Veda 2000, 402 s., Herman, K. a kol.: Dějiny SSSR. II. vyd. Praha, Academia 1982, 656 s., Istorija Kyjeva I. Kyjiv, AN U RSR 1960., Kol.: Dejiny ZSSR I. Bratislava, Pravda 1977, 404 s., Kol.: Dějiny států – Rusko. 2. vyd. Praha, NLN 1996, 558 s., Nestorův letopis ruský. Prel. K. J. Erben. Praha, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění 1954., Ottův slovník náučný, 14. zv., s. 213 – 219., Stručné dějiny SSSR I. Prel. Z. Kubeš. Praha, Svoboda 1982, 397 s., Veľká sovietska encyklopédia, 12. zv., s. 85 – 89.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.