Autorom tejto teórie o pôvode objaviteľa Ameriky je Simon Wiesentahl, ktorý je však známejší ako úspešný vyšetrovateľ a „lovec“ nacistických vojnových zločincov. Vo svojej literárnej práci o židovstve sa nevyhol ani kolumbovskému bádaniu, ktorého výsledky zhrnul v knihe Plachty nádeje. Podľa Alana Levyho, amerického publicistu židovského pôvodu, ktorý sa vo svojom bádaní o histórii antisemitizmu zameral na španielsku inkvizíciu, dve najdôležitejšie udalosti, ktoré určili budúcnosť Španielska a čiastočne i svetových dejín, sú – vyhnanie Židov zo Španielska a objavenie Ameriky. Všetci Židia museli opustiť španielsku pôdu do polnoci 2. augusta. Simon Wiesentahl založil svoju hypotézu na analýze chronológie Kolumbovej prvej výpravy. Kolumbus vyplával do Indie (pôvodný cieľ jeho cesty) 3. augusta 1492 v noci, ale jeho námorníci dostali rozkaz dostaviť sa na lode už v noci 2. augusta. Podľa Wiesentahla to bolo nezvyčajné, pretože posledná noc v prístave pred vyplávaním je pre námorníka posvätná a zvyčajne ju trávi so svojou rodinou alebo so svojím dievčaťom a na palubu sa dostaví až v nasledujúci deň. Wiesentahl sa pýta, prečo to bolo v Kolumbovom prípade inak, a prečo Kolumbus sám osobne kontroloval nástup členov posádky, z ktorých desatina bola Židia. Podľa Wiesentahla je nezvyčajné, že hoci deväť desatín námorníkov tvorili Nežidia, na palube nebol ani jeden kňaz.
Wiesentahl vykonal aj podrobnú analýzu financovania Kolumbovej expedície a priniesol tézu, že s pomocou maránskych ministrov kráľovnej Izabely financovali výpravu takmer výlučne Židia (Maráni boli Židia, ktorí síce navonok zachovávali obyčaje katolíkov, ale tajne vyznávali svoju vieru).
Podľa Wiesenthala bol Kolumbus (Cristóbal Colón) potomkom španielskych Židov usadených v Janove a odvoláva sa pri tom na historika Salvatora de Madariagu, podľa ktorého sa Colónovci obrátili na kresťanskú vieru v čase španielskych pogromov v 14. storočí. V roku 1479 sa Kolumbus oženil s Portugalčankou, ktorej predkovia boli Maráni. Wiesentahl v archívoch sevillskej knižnice Bibliotheca Columbina vyhľadal niekoľko Kolumbových listov, adresovaných synovi Diegovi. Všetky sú v záhlaví označené krížom, ale v ľavom hornom rohu zakaždým našiel zvláštne znaky (Wiesentahl), ktoré pre neho rozlúštil americký judaista Maurice David. Sú to hebrejské písmená bet a hej, iniciálky slov baruch hašem (Buď pochválené Božie meno).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie