V niektorých listoch zas Kolumbus rozoberá s Diegom okolnosti plánovaného sobáša s maránskym dievčaťom. V Seville si Wiesentahl Ďalej preštudoval marginálie v Kolumbových knihách a rukopisoch. Zistil, že si Kolumbus v službách katolíckych veličenstiev, nechal nákladne prepísať spisy rabína Samuela Jehudiho, ktoré hovorili o konverzii Židov na kresťanov a nemali nič spoločné s moreplavbou a navigáciou.

Celkovo našiel Wiesentahl u Kolumba 250 odkazov na Židov. Kolumbus poznal židovský kalendár a židovských prorokov, jeho denníky prezrádzajú hlboké znalosti židovstva. Podľa Wiesenthala bola Kolumbova viera zmesou kresťanstva a judaizmu.

Kolumbus si v dejepisnej knihe pápeža Pia II. Na okraj poznamenal, že židovský ekvivalent roku 1481 je 5241. píše, že Adam sa dožil 150 rokov, a keď popisuje ako v roku 70 zničili druhý chrám v Jeruzaleme, nazýva ho Casa Secunda – teda druhý dom. Tento výraz používali len Židia.

Wiesentahl našiel v Kolumbových písomnostiach dôkaz o tom, že poznal zápisky rabína Benjamina z Tudely, ktorý zastával názor, že desať stratených izraelských kmeňov ostalo v Indii.

V súpise členov Kolumbovej posádky bol nielen značný počet židovských mien, ale niekoľkí z nich hovorili po hebrejsky a minimálne dvaja boli rabínmi. Oficiálnym tlmočníkom bol bývalý tlmočník guvernéra Muaricie Luis de Torres, ktorý guvernérovi tlmočil z hebrejčiny v oblastiach, kde žilo početné židovské obyvateľstvo. Z toho Wiesenthalovi vyplynulo, že Kolumbus rátal s návštevou krajiny, ktorú obývajú Židia, vzdialení potomkovia stratených kmeňov Izraela.

Nakoniec Wiesentahl, po vyše troch desaťročiach výskumov dospel k názoru, že Židia, znepokojení svojím zhoršujúcim sa postavením v Španielsku, hľadali vlasť, miesto, kam by mohli utiecť a kde by našli ochrancov. A tak vo viere, že desať stratených kmeňov našlo útočisko v Indii, financovali Kolumbovu expedíciu, výpravu muža, ktorému mohli veriť, pretože sám poznal ich zvyky.