referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Sobota, 7. decembra 2019
Zákony proti emigrantom - francúzska revolúcia
Dátum pridania: 16.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: api
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 319
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
V období po dobytí Bastily opustila časť šľachty vedená grófom z Artois (neskôr Karol X.) a grófom z Provence ( neskôr Ľudovít XVIII.) Versailles a uchýlila sa hlavne do nemec-kých porýnskych miest (Koblentz, Mohuč a Worms), Talianska (Turín) a Anglicka.
Emigranti intrigovali, aby proti revolúcii vyvolali zahraničnú intervenciu. Pokúšali sa o vojenské akcie, ale ich pokusy sa skončili neúspešne a ozbrojené jednotky museli rozpustiť z finančných dôvodov v novembri 1792.
Zákonodarné zhromaždenie sa postavilo proti emigrantom a odhlasovalo štyri dekréty proti emigrantom a odbojným kňazom. Dekrét z 31. októbra 1791 dával grófovi z Provence dvojmesačnú lehotu na návrat do Francúzska pod trestom straty nárokov na trón. Dekrét z 9. novembra sa obracal s tou istou výzvou na emigrantov pod trestom, že budú pokladaní za podozrivých zo sprisahania a že príjmy z ich majetkov budú zhabané v prospech národa. De-kréty z 29. novembra 1791 sa týkali kňazov a hlavne vyzývali kráľa, aby požiadal nemecké kniežatá, ktoré prijímajú francúzskych emigrantov zastaviť mobilizáciu a zhromažďovanie vojsk na francúzskych hraniciach. Dekréty o emigrantoch a kňazoch Ľudovít XVI. vetoval, ale výzvu nemeckým kniežatám podpísal, lebo dúfal, že gróf z Provence začne vojnu s po-mocou trevírskeho a mohučského kurfistu. Ďalšie zákony o emigrantoch boli zhrnuté do zbierky a sprísnené 28. marca 1793. Za emigrantov sa považovali tí Francúzi, ktorí opustili národné územie po 1. júli 1789 a ne-vrátili sa do 9. mája 1792, ďalej všetci tí, ktorí nemohli dokázať svoj nepretržitý pobyt vo Francúzsku od tohto posledného dátumu. Emigranti boli doživotne vypovedaní z fran-cúzskeho územia, boli „občiansky mŕtvy,“ ich majetok prepadol Konventu a ich návrat sa trestal smrťou.
Nasledujúce zákony sa týkali ich majetku a mali uspokojiť roľníkov. Zákon z 3. júna 1793 o spôsobe predaja majetkov emigrantov stanovil, že tieto majetky budú rozdelené na malé parcely, ktoré si budú môcť kúpiť aj chudobný roľníci, pričom dostanú lehotu desať rokov, aby mohli tieto parcely splatiť.
Návrat emigrantov, za desať rokov ich bolo 145 tisíc, čiastočne dovolilo nariadenie Bonaparta z decembra 1797 a z roku 1814. Ich majetkom sa zaoberali zákony z rokov 1825 a 1831.
 
Zdroje: Boboková, J. – Jiříčková, M.: Príručka k dejinám Veľkej francúzskej revolúcie. Bratislava, UK 1999, 100 s., Hotmar, J.: Dobrodružství Velké revoluce. Praha, Panorama 1989, 416 s., Soboul, A.: Prehľad dejín Francúzskej revolúcie. Bratislava 1963, 568 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.