V paleolite vieme o nálezoch pri Lutile, Lovčici, Kupči a Žiari nad Hronom. Stopy osídlenia tu nachádzame ďalej v eneolite, ktoré tu zanechal ľud volútovej keramiky želiezovského typu. Podľa nálezov vieme o osídlení Novej Bane – lengyelská kultúra. Bohatšie sú nálezy mladších pravekých kultúr, najmä z doby bronzovej a neskôr aj halštatskej. Obyvatelia lužickej kultúry (staršia fáza) žili na území dnešného Žiaru nad Hronom, Ladomera, Viesky a v Horných Opatovciach. V dobe bronzovej vieme aj o osídlení Prochoťa, Hornej Ždane, Hliníka nad Hronom, Bzenice a Voznice. Opierame sa najmä o nálezy bronzových predmetov. Stredné Pohronie, kde patrí aj Žiarska kotlina, bolo v dobe bronzovej dôležitým prechodným územím na hraniciach sféry lužickej kultúry a oblasti pilinsko-potiskej. Halštatská doba – máme doložené osídlenie Šášovského Podhradia, Prochoťa, Žiaru nad Hronom a Novej Bane. Jedným zo spojovacích článkov nepretržitého osídlenia tohto územia je aj dôkaz existencie Skýtov. Na vedecký výskum čaká obec Trubín – opevnený hrádok a aj Zámčok medzi Lovčou a Žiarom nad Hronom. Vyplýva nám, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 – 700 r. pnl.) i železnej, čiže do začiatku nášho letopočtu.