Urban Dóci za dlhoročné služby dostal majetky aj v Bratislavskej župe a niektoré ďalšie v Tekovskej. Vdova po kráľovi Matejovi si požičala od Urbana 8000 zlatých, za čo mu dala do zálohy hrady Šášov a Slovenskú Ľupču. Takto sa Dóciovci stali jedni z najväčších magnátov v Tekovskej župe. Pôžička bola potom zvýšená na 16 000 zlatých. Kráľ Ladislav Jagellovský potvrdil zálohovanú držbu majetkov. Po smrti Urbana 21. 10. 1492 sa dostalo revištské panstvo do vlastníctva jeho bratov a po roku 1500 ich synom Ladislavovi a Františkovi.
V občianskych sporoch dóciovskej rodiny neprišlo k rozdeleniu majetku. Revište a Šášov zostal vo vlastníctve Františka a Ladislava, Slovenskú Ľupču dostal Ján.
Roku 1479, kedy sa Dóciovci stali majiteľmi revištského panstva, patrili k nemu pravdepodobne tieto dediny: Voznica, Žarnovica, Lukavica, Rudno, Lehota, Kopanice, Prochot, Horná a Dolná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka, Bukovina. Po rokoch aj Bzenica, Hliník nad Hronom a Sklené Teplice. Hrad
Územie revištského majetku malo strategický význam na toku Hrona, ktorým išlo nielen osídľovanie Pohronia, viedla cestná spojnica juh – sever, ale malo aj význam hospodársky. Nachádzalo sa v blízkosti nálezísk zlata a striebra. Hrad sa stal súčasťou obranného pohronského hradného systému na ochranu stredoslovenských banských miest. Predpokladá sa časová a funkčnú súvislosť hradu so šášovským, s ktorým je blízka aj tvarová podoba. Hrad stavali poddaní panstva z kameňa. Zbierali ho na okolí staveniska. Kamene menili v murivo horúcou maltou, ktorú robili z vápna z blízkej lokality (Vápenná), hronského piesku a vodu brali z potoka. Na stavbe bola použitá aj tehla a dubové drevo. Stavba je pozdnogotická, vonkajšie hradby sú renesančného slohu. Hrad mal štyri veže, nádvorie predelené múrom, bol dvojpodlažný a pokrytý šindľom. Približne v strede stavby bola studňa, o ktorej ľud povrával, že siaha po Hron. Na hradbách boli strieľne. Či hrad bol spojený podzemnou chodbou so žarnovickým kaštieľom alebo koženým mostom s náprotivným Sokolcom, niet hodnovernej dôkazovej istoty. Je pravdou, že pod žarnovickým kaštieľom je kamenná chodba, doteraz nepreskúmaná. Na jej začiatku je vytesaný dátum 1716, čo by svedčilo o tom, že v čase, kedy funkcia hradu už skončila, by nikto takúto chodbu netesal. Hrad bol naďaleko známy svojím vnútorným skvostným vybavením, bol strediskom hier a hostín, miestom bývania a dôležitých rodinných a šľachtických porád, uzatvárania zmlúv, podpisovania dohôd, tu Dóciovci uzatvárali v hradnej kaplnke manželstvá, z neho sa poriadali poľovačky.