referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Počiatky revištského panstva a hrad Revište
Dátum pridania: 16.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: api
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 711
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 

Detail portálu kaplnky je uložený v žarnovickom kostole a je pamiatkovo chránený.
V čase tureckých vpádov bol hrad roku 1647 vyrabovaný a roku 1677 ho zničili buď Tokolyho povstalci, alebo zapálila nemecká cisárska, zle platená posádka, ktorá hrad bránila. No roku 1792 bol ešte obývaný, mal strechu. Či v tomto roku bola strecha zapálená bleskom, ako je to uvedené v obecnej kronike, nie je isté. Isté je však, že hrad vyhorel a začal pustnúť. Dnes patrí k skupine slovenských hradov a zámkov, ktoré nebudú reštaurované ani konzervované.
Na vrchu kopca, na ktorom hrad stojí, nebol žiadny stromový porast, aby bol čo najlepší výhľad na všetky strany a hrad majestátnejšie vynikal z prostredia.
V čase tureckých nájazdov bolo pozorovanie hradu spojené s náprotivným kopcom v bzenickom chotári. Tam bola postavená kamenná pozorovacia veža a z nej dávané signály na hrad v čase nebezpečia. Vrch dostal pomenovanie Stráža a Andrej Kmeť ako študent na túto pozorovateľňu chodieval. Roku 1970 niekoľko mladých nadšencov robilo na hrade vykopávky pre svoje potešenie. Našli úlomky hlinených nádob, misiek, železné zámky, klince a rôzne iné úlomky.
Hrad po stáročia plnil svoju nielen obrannú funkciu banských miest, ale bol aj strediskom rozsiahleho stredovekého feudálneho panstva či vo vlastníctve šľachty, panovníka alebo banskoštiavnickej komory.
Politickým a hospodárskym strediskom panstva sa od 15. storočia stala Žarnovica.
Hrad svojou malebnosťou okolia zaujal viacerých maliarov. Zachovala sa viac olejomalieb, fotografií a kresieb aj z konca 19. storočia. Jeho okolie láka aj dnes množstvo turistov či našich alebo zahraničných. Pod ním na Hrone je vodácka základňa uvádzaná na európskych vodáckých mapách. Dnes je vodáckou základňou pre turistov, rekreantov, slúži na vodácky výcvik škôl. Mimo športu a oddychu je aj miestom spoločensko-zábavných akcií. Slávnu minulosť revištského hradu a panstva dokumentuje množstvo archívnych písomných listín uložených najmä v banskoštiavnickom štátnom archíve. Dóciovci
Tak ako neodmysliteľne patrí k západnému Slovensku vinohradníctvo, tak patria k Revišťu Dóciovci. Bolo by hriechom ich nespomenúť. Táto rodina vlastnila hrad a panstvo takmer dve storočia. Rodina pochádzala z Veľkej Lúče (Nagy Lucse) a patrila k starým maďarským rodinám. Podľa obce v Bratislavskej župe odvodzujú nielen pôvod, ale i meno. Boli dve vetvy. Staršia s prímením De Dóc mala majetky v Temešskej, Tarandskej a Aradskej župe, druhá vetva v Bratislavskej a Tekovskej. Asi dve storočia moci Dóciovcov sú najtrpkejším obdobím v žití poddaného ľudu revištského panstva. Rodina bola naďaleko známa lakomstvom, úžerou a bezohľadnosťou.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Baďurík, J.: Z dejín revištského panstva do polovice 17. stor. In: Zborník FiF UK 26, Bratislava 1975., Fiala, A. – Fialová, H.: Hrady na Slovensku. Bratislava, Obzor 1966, 328 s., Findrová, I.: Názvy hradov a zámkov v SR. Bratislava, Slovenská kartografia 1990, 140 s., Gašparík, J.: Dejiny Žarnovice. Bratislava, Alfa 1992, 103 s., Harminc a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku III.. Bratislava, Obzor 1969, 568 s., Kyselica a kol.: Stojeden hradov a zámkov Slovenska. Bratislava, Slovenská kartografia, 18 s., Pisoň, Š.: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin, Osveta 1973, 504 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.