Ak k tomu prirátame ešte turecké nájazdy, zvýšenie daňovej poplatnosti, pochopíme neznesiteľné pomery robotného ľudu. Dóciovci ako majitelia troch panstiev v okolí banských miest sa stali nebezpečnými feudálmi pre celú banskú oblasť. Nielenže utláčali viac svojich poddaných ako iní páni, ale počínali si ako všemocní, najmä vo vzťahu k obchodníkom, banským podnikateľom, ťažiarom a iným. Často nerešpektovali ani výzvy a nariadenia panovníka. Ich svojvoľné vyberanie nezvyklých mýtnych poplatkov, prejavy násilia, vydieranie, to všetko napokon vyvrcholilo v ozbrojených akciách jednej alebo druhej strany, v sporoch, ktoré často musel riešiť dokonca panovník. Boje Dóciovcov s banskými mestami utíchli načas počas roľníckeho povstania Juraja Dóžu v roku 1514 a baníckeho v rokoch 1525-1526, ale medzitým a potom sa opäť obnovili a trvali skoro po celé 16. storočie. Po Františkovej smrti, ktorý bol tekovským županom a padol roku 1526 v bitke pri Moháči, sa stali vlastníkmi panstva Gabriel, Ladislav a Mikuláš. Revištské panstvo bolo v tom čase veľkostne šieste v Tekovskej župe. Ďalším činiteľom, ktorý nútil Dóciovcov prestať alebo aspoň zmieriť boje s mestami boli Turci. A keďže ohrozovali takmer celú časť Pohronia, kde mal majetky i ostrihomský arcibiskup Pavol z Varhy, spojili sa feudáli a mestá do spolku namiereného proti tureckej expanzii. Roku 1537 uzavreli jednotliví účastníci dohodu, v ktorej okrem iného sa v jednom bode hovorí i o snahe zabrániť sporom medzi mestami a v prípade ich vyskytnutia spoločne ich riešiť. Jednotliví účastníci mali platiť vojnovú daň, vyzvedačov a správy posielať hlavnému kapitánovi do Kremnice. Medzi zúčastnenými feudálmi bolo i meno majiteľa Revišťa Mikuláša.
Celé meno Dóci de Nagy Lucse začali Dóciovci používať až v 16. storočí. Prvýkrát sa spomína v rokoch 1504-1506 Egregius Franciscus da Nagy Lucse. Titul barónov získali roku 1563.
Kráľ Matej svojím rozhodnutím z 2. februára 14808 daroval Urbanovi Dócimu rodinný znak (erb), ktorý mohli používať aj jeho príbuzní. Znak mal červeno-modrý štít vľavo šikmo delený a na ňom je kráčajúci lev, ktorý drží hore zlatú guľu. Dolu je šesťrohá zlatá hviezda. Na prilbe je tiež šesťhranná zlatá hviezda.
Pred Turkami Dóciovci ukrývali peniaze a zlaté či strieborné veci v žarnovickom kostole v oltárnej časti alebo na Revištskom hrade. Pozoruhodný je jeden testament písaný na hrade o veľkom bohatstve Dóciovcov, ktoré mali zo zdierania poddanského ľudu. Po Dóciovcoch zostalo 11 zachovaných listov.
Revištská dóciovská vetva vymrela 3. augusta 1647 sťatím Žigmunda Turkami.