Jeho manželka Eufrozína, rodená Kayzerová, po sedemročnom tureckom zajatí bola pepustená za vysoké výkupné, ktoré zložili jej bratia, po návrate protokolárne vypovedala o hroznej tragédii jej manžela. V čase prepadu boli v žarnovickom kaštieli. Obrancovia boli pripravení na obranu, ale nie do takej miery, aby odolávali presile Turkov. Najprv turecká jazda obkľúčila mestečko a podpálila ho. Potom zaútočili na kaštieľ. Najprv sa Žigmund bránil, ale skoro pochopil zbytočnosť odporu a vzdal sa. Jeho ženu určili za otrokyňu, on nesúhlasil, a to rozčúlilo tureckého veliteľa Zuffiho a rozkázal ho popraviť. Telo Žigmunda dal jeho brat pochovať do krypty pod kostolom v obci Ladomerská Vieska. Na nej je latinský nápis: „Urodzený a veľkomožný pán Žigmund Dóci z Veľkej Luče, barón Šášova, Revišťa, pán Virovitza, Gáloša, Baaru a Šarfii, pri strašnom pustošení Žarnovice veľmi nemilosrdným Turkom zajatý spolu s manželkou Eufrozínou Kaizerovou, ktorú Turek odviedol, on sám si život svoj pokúsil zachrániť neobyčajným spôsobom, smelo žiadal, aby mu turecká ruka vyhasila život vo veku 45 rokov dňa 4. Augusta 1647. Tomu smutný jeho starší brat dal postaviť (t.j. túto tabuľu) S.A.M.D.M.D.“
O Dóciovcoch bolo známe, že za manželky vyhľadávali krásne ženy bohatej šľachty alebo mešťanov. Mimo Eufrozíny to bola aj Judita Révayová, manželka Imricha, Magda Turzová, manželka Štefana, Apolónia, manželka Vavrinca, dcéra štiavnického mešťana, ktorú Turci zajali - bola vykúpená.