Počiatky revištského panstva
Územie Pohronia bolo osídľované z juhu na sever. V listine z roku 1228 sa dozvedáme, že zem vymedzená vodnými tokmi a to Kľakovským, Lukavickým a Revištským potokom je zem Revištská, ktorá so súhlasom kráľa Ondreja II. bola predaná za 50 strieborných mariek. V listine sa prvý raz teda stretávame i s menom neskoršieho hradu a panstva, ba i obce ležiacej pod hradom. I keď potom z 13. storočia nemáme žiadne písomné dokumenty o území Revištky, predsa sa stretávame s rokom 1265, v ktorom údajne už hrad stál.
No vieryhodná je listina z roku 1331, v ktorej sa uvádza „Gomes Michael vicecastellanus Joanis de Reuise.“ Ide teda o vicekastelána Revišťa.
Hodnovernej istoty niet o stavebníkovi hradu. Či ním bol panovník alebo niektorý zo synov Leustachových, ktorý zem roku 1228 kúpil, stali sa jej vlastníkmi.
V prvej polovici 14. storočia hrad a panstvo vlastnila rodina Komoróciovcov. V písomnom dokumente kráľa Ľudovíta I. z roku 1352 je uvedené, že kráľ daroval majetky v údolí Hrona majstrovi Vesezosovi ako odmenu za sťatie kráľovho protivníka. Potom v listine toho istého panovníka z roku 1355, ktorou vymedzoval privilégiá Novej Bane a určoval hranice s revištským panstvom, patrila mu na juhu panstva k nemu Žarnovica, Voznica a Rudno. Po smrti Ľudovíta I. bol hrad roku 1388 vo vlastníctve kráľovnej Márie, ktorá ho darovala aj so Žarnovicou magistrovi Frankovi. No už 3. júla 1391 manžel Márie kráľ Žigmund dáva celé panstvo županovi Ladislavovi Šaraimu. Šaraiho syn dal panstvo za 4000 zlatých do zálohy Petrovi Csehovi roku 1414. Revištské panstvo sa opätovne stalo majetkom kráľovnej, od roku 1427 však Petra Csecha, ktorý ho vlastnil do roku 1442, kedy uzatvoril spojenectvo s rodinou Orsághovcov z Guty (Kolárovo) a týkalo sa aj hradu Revište. V roku 1446 ako kapitán hradu zmocnil na čas Ján Jiskra a po ňom ho vlastnil Ján Kolár.
Panstvo prešlo zase do vlastníctva kráľa. A keď kráľ Matej chcel získať späť zálohovaný hrad Šašov od Jána Kolára za 6000 zlatých, dal mu len 1000 a za ďalších 5000 dal mu do zálohy hrad Revište, ktoré predtým kúpil od Jiskru. O rok neskoršie sa novým vlastníkom stal ostrihomský arcibiskup Ján Vítéz. Panstvo sa vrátilo znova do vlastníctva kráľa, ktorý ho naposledy daroval 11. júna 1479 jágerskému biskupovi Urbanovi Dócimu. Ten bol aj viedenským administrátorom, kráľovským pokladníkom a radcom kráľa.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Počiatky revištského panstva a hrad Revište
Dátum pridania: | 16.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | api | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 711 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 10m 40s |
Pomalé čítanie: | 16m 0s |
Zdroje: Baďurík, J.: Z dejín revištského panstva do polovice 17. stor.
In: Zborník FiF UK 26, Bratislava 1975., Fiala, A. – Fialová, H.: Hrady na Slovensku. Bratislava, Obzor 1966, 328 s., Findrová, I.: Názvy hradov a zámkov v SR. Bratislava,
Slovenská kartografia 1990, 140 s., Gašparík, J.: Dejiny Žarnovice. Bratislava, Alfa 1992, 103 s., Harminc a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku III.. Bratislava,
Obzor 1969, 568 s., Kyselica a kol.: Stojeden hradov a zámkov Slovenska. Bratislava,
Slovenská kartografia, 18 s., Pisoň, Š.: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin, Osveta 1973, 504 s.