Narodil sa v roku 1820 v Barmoch. Bol synom zámožného továrnika. Už v mladosti sa zúčastnil socialistického ruchu, v roku 1842 vstúpil do otcovho závodu v Manchestri, potom žil v Bruseli s Karlom Marxom a v Paríži. Stal sa spolupracovníkom časopisu Deutsch-franz. Jahrbűcher. S Marxom organizoval tajnú komunistickú spoločnosť, spísal komunistický manifest a vydával Neue Rhein. Zeitung v Kolíne nad Rýnom. V roku 1849 sa zúčastnil povstania v Badensku, ušiel do Londýna, od roku 1850 bol zamestnaný v otcovom závode v Manchestri, ktorého spoločníkom sa stal v roku 1864 a v roku 1969 ho opäť opustil. Žil v Londýne. V knihe Die Lage der arbeitenden Klassen in England poukázal, aj keď jednostranne, na trúchlivé robotnícke pomery v Anglicku. Napísal napríklad – Zur Wohnungfrage, Soziales aus Russland, Der Ursprung der Familie, mnohé články v Neue Zeit, polemické a príležitostné spisy. Vydal mnohé Marxove diela a aj iných socialistov. Bol prívržencom Marxovho komunizmu a útočil proti iným smerom, napríklad proti anarchizmu.
Spoločne s Karlom Marxom založil teóriu vedeckého socializmu. Svojou štúdiou Postavenie robotníckej triedy v Anglicku položil základný kameň marxistickej politickej ekonómie. Podľa Lenina nemožno pochopiť marxizmus, ak nepoznáme všetky Engelsove diela. Teoretickú a praktickú revolučnú činnosť začal Engels v rokoch, keď sa v západnej Európe schyľovalo k revolúciám. Veľa základných diel napísal spolu s Marxom. Mnohé Engelsove výskumy predstavujú rozvinutie ideí, ktoré sa zrodili zo sústavnej spolupráce s Marxom. Ten sa však pri písaní Kapitálu a aj iných diel opieral o Engelsovu mnohostrannú pomoc a jeho poznatky. Marx vysoko hodnotil jeho encyklopedické vedomosti, široký rozhľad a mnohostrannosť záujmov. Engels sa zaoberal problémami dejín, filozofie, prírodných vied, vojenstva, stratégie a taktiky triedneho boja. Veľmi mnoho urobil Engels pre rozpracovanie dialektického a historického materializmu. Od neho vyšli „klasické diela,“ kde sa prvý raz podáva systematický výklad najdôležitejších téz marxistickej filozofie.
Engels aplikoval materialistickú dialektiku na poznanie prírodných zákonitostí. Pri zovšeobecňovaní výsledkov prírodných vied odhalil ich význam a filozofický zmysel. Chcel dokázať, že dialektický materializmus je metodologickou bázou spoločenských vied a aj vied o prírode. Predpokladal, že nové pokolenia budú svedkami zvlášť významných vedeckých výdobytkov, ktoré sa dosiahnu na pomedzí rôznych vedeckých disciplín.