Dňa 24.6.1937 vydalo ministerstvo vojny Smernicu pre jednotnú vojnovú úpravu, ktorá znovu uvažovala o preventívnej vojne proti Československu. Vojenským veliteľom dal Hitler 5.11. najavo, že k vojenskému úderu do strednej Európy chce využiť určitých alternatív vo vývoji medzinárodnej situácie, ktorá by mu umožňovala izolovať Československo. V príprave na vojnu previedol 4.2.1938 reorganizáciu vrchného velenia armády, ktorého sa de facto sám ujal. Zároveň zveril oficiálne riadenie zahraničnej politiky J. von Ribbentropovi (1893-1946), ktorý poslušne plnil jeho rozkazy. Od počiatku roku 1938 vytvárali rakúski nacisti svoju širokou rozvetvenou protivládnou aktivitou podmienky pre anšlus Rakúska. K jeho realizácii zvolil Hitler taktiku politického vydieračstva a hrubého nátlaku (v rozhovore s rakúskym kancelárom Schuschniggem 12.2.1938 i v dňoch nasledujúcich), aby sa nakoniec 10.3. rozhodol Rakúsko vojensky obsadiť. Triumfoval opäť bez vnútorných i zahraničných komplikácií. Rakúsky štát bol v podobe Ostmarky pripojení k Veľkonemeckej ríši. Po anšluse Rakúska začal Hitler pripravovať politcky a vojensky útok na Československo. Tento útočný plán dostal krycí názov Fall Grün – Zelený prípad. Prudko sa rozvíjal zbrojný priemysel a ďalšie odvetvia vyrábajúce pre armádu. Zbrojenie však pohlcovalo financie a k 30.6.1938 dosiahol štátny dlh čiastku 55,8 miliárd mariek. Minister financií von Krosigk preto v memorande z 1.9. varoval Hitlera pred väčším vojnovým dobrodružstvom, a to ako z dôvodov hospodárskych, tak i politických. Mníchov 29.-30.9.1938

29.9.1938 sa konala mníchovská konferencia štyroch veľmocí – Nemecka, Británie, Francúzska a Talianska o odstúpení sudetonemeckého územia ČSR Nemecku. Po anšluse Rakúska stúplo Hitlerovi sebavedomie a rozhodol sa urýchliť riešenie českej otázky. Už v marci 19338 inštruoval predsedu Sudetonemeckej strany Konrada Henleina, aby pri jednaniach s československou vládou požiadavky autonómie stupňoval. Koncom mája vypracoval Zelený prípad. Zvýšil sa i diplomatický tlak Británie na ČSR a Francúzsko. Súčasťou tohto tlaku bola i misia lorda Runcimana do ČSR v júli 1938. Československej vláde nakoniec predložila 7.9.1938 tzv.štvrtý plán, ktorý v podstate splnil všetky Henleinove požiadavky. Hitler vystúpil 12.9. v Norimbergu s prejavom, v ktorom žiadal odstúpenie sudetonemeckého územia pod hrozbou vojenského útoku. Neville Chamberlain sa stretol 15.9. s Hitlerom v Berchtesgadene a 18.9. presvedčil v Londýne E.Daladiera, aby predložili Prahe spoločný britsko-francúzsky návrh na odstúpenie územia s viac ako 50% nemeckého obyvateľstva Nemecku.