7.4.1939 vtrhli jednotky do zeme a behom niekoľkých dní ju obsadili. 16.4.bola albánska kráľovská koruna daná Viktorovi Emanuelovi III. (1869-1947, kráľom 1900-1949) a tým sa uskutočnilo pripojenie Albánska k Taliansku personálnou úniou. Oceľový pakt

Na jar 1939 došlo tiež k ďalšiemu zmluvnému utuženiu fašistického bloku. Iniciátorom tu bolo Nemecko. Pre svoje návrhy na vytvorení vojenského spolku získalo začiatkom roka 1939 Taliansko, nie však Japonsko, ktoré ho chcelo obmedziť len na možnosť vojny s Ruskom. Pretože sa sondáže nemeckej diplomacie v Tokiu predlžovali, rozhodol sa Hitler uzavrieť pakt iba s Talianskom. Dohoda a tajný protokol, ktorý signatári nazvali oceľovým paktom, boli podpísané 22.5.1939 v Berlíne. V úvodnej preambule sa vedľa frázy o „zachovaní mieru“ hovorilo o odhodlaní oboch mocností „zasadiť sa spoločnými silami o zabezpečení svojho životného priestoru“. Najdôležitejším článkom bol článok stanovujúci, že v prípade vtiahnutia jednej zeme do vojny je druhá strana povinná okamžite ísť na pomoc ako spojenec a podporovať ju všetkými pozemnými, námornými a leteckými silami. V danej situácii dávalo Taliansko carte blanche (plná moc) k nemeckému útoku na Poľsko.

Biely prípad

21.3.1939 obnovil minister zahraničných vecí Ribbentrop s poľským veľvyslancom Lipskim nemecké požiadavky voči Poľsku. O získaní Gdansku a výstavbe exteritoriálnych spojov cez poľský koridor sa hovorilo ultimatívne. Poľská vláda bola síce ochotná urobiť určité ústupky, ale hlavné požiadavky Nemecka odmietla. 3.4.dostalo vrchné velenie brannej moci direktívu pre činnosť armády na obdobie 1939-1940, prikazovalo sa vytvoriť plán operácie proti Poľsku (biely prípad). Zdôrazňovalo sa, že prípravy na boj sa majú orientovať výlučne na Poľsko. Striktne sa určovalo, aby prípravy boli vykonané tak, aby operácia mohla byť kedykoľvek vykonaná počínajúc 1.9. Po podpise oceľového paktu s Talianskom si Hitler pozval vojenských veliteľov a vyložil im, že čas útoku na Poľsko sa blíži. Hitler zdôrazňoval, že mu nejde o Gdansk, ale že mu ide o rozšírenie životného priestoru na východe a o zabezpečenie výživy, a potom o vyriešenie baltského problému. V tejto chvíli si Hitler neprial, aby došlo k súčasnému stretnutiu sa so západnými veľmocami. Chcel, aby biely prípad bol vybavený dvojstranným konfliktom. I keby sa mu to nepodarilo, od vojny s Poľskom ustúpiť nechcel. Prípravy k nej zavŕšil behom augusta 1939. Britská politika garancií

Na iniciatívu Varšavy odpovedal Chamberlain 31.3.