v Dolnej snemovni vyhlásením britských záruk Poľsku. Formulácia britskej záruky bola veľmi široká – ponechávala Poľsku rozhodnutie, čo bude považovať za ohrozenie svojej nezávislosti a kedy sa tomu chce postaviť vojensky na odpor. Francúzsko sa pripojilo k britskej akcii potvrdením a aktualizáciou svojej zmluvy s Poľskom zo 16.10.1925; oba štáty vydali 13.4.1939 prehlásenie, v ktorom sa so zreteľom na už existujúci spojenecký pakt zaviazali k vzájomnej pomoci proti priamemu a nepriamemu ohrozeniu svojich životných záujmov. Počas návštevy francúzskych predstaviteľov v Londýne 21.-24.marca došlo k výmene nót, ktoré obsahovali záväzok vzájomnej pomoci Francúzska a Anglicka pre prípad vojny. Platil i pre ohrozenie Holandska, čo bolo záujmom britským, a pre prípad ohrozenia Švajčiarska, na ktorom mal zasa záujem Paríž. Nemecko-sovietsky pakt o neútočení

ZSSR prijal ponuku Nemecka na uzavretie paktu o neútočení. Prebiehali jednania, ktoré neposunuli dopredu ani tri listy ministra Ribbentropa komisárovi zahraničných vecí Molotovovi zo 14.,16. a 18.augusta, obsahujúce už podrobné ponuky paktu o neútočení. Až 21.8. dala sovietska vláda súhlas k tomu, aby Ribbentrop prišiel do Moskvy pakt upresniť a podpísať. K podpisu došlo 23.8. Rozhodujúcim dôvodom súhlasu Sovietskeho zväzu s nemeckou ponukou bola snaha uchrániť štát pred nebezpečím vojny. ZSSR sa oprávnene obávalo, že by za danej situácie nieslo hlavné bremeno vojnového konfliktu. Pakt mu dával čas k posilneniu vojenského potenciálu a k rozšíreniu bezpečnosti. V jeho dlhoročné trvanie sovietsky predstavitelia neverili. Začiatok druhej svetovej vojny

Počas augusta vrcholili prípravy na vojnu. 22.8.Hitler oznámil vybraným veliteľom, že poľský štát musí byť zničený. Nemecký útok mal začať 26.8. ráno, deň predtým ho však Hitler odvolal. Príčinou bolo nedokončenie mobilizácie nemeckej armády a tiež Mussoliniho neochota nasledovať Nemecko okamžite do vojny. Mussolini v liste Hitlerovi z 25.8. podmieňoval účasť vo vojne obrovskými materiálovými dodávkami z Nemecka, ktoré však Nemecko nemohlo splniť. 25.8.bola podpísaná anglo-poľská zmluva o vzájomnej pomoci. 30.8.vydalo vrchné velenie armády na pokyn Hitlera rozkaz armáde, aby zaujala bojové postavenie. O 16:00 bola vydaná Smernica č.1 pre vedenie vojny, ktorá nariaďovala napadnúť Poľsko v ranných hodinách 1.septembra. Stanovila, aby nemecké vojská nezahajovala bojové akcie na Západe. Iba v prípade napadnutia sa mala brániť. Všetko bojové úsilie sa malo sústrediť na poľský front.