Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Situácia v Európe medzi dvoma svetovými vojnami
Dátum pridania: | 17.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Demek | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 5 268 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.3 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
Pomalé čítanie: | 55m 45s |
1.septembra 1939 o 4:45 zahájila nemecká armáda vojnu proti Poľsku. Niekoľko hodín potom dali britský a neskôr i francúzsky veľvyslanec Hitlerovej vláde varovné nóty, žiadajúce stiahnutie nemeckých divízií do východiskových pozícií. Nemecká vláda na ne neodpovedala. 3.9. dopoludnia odovzdal anglický veľvyslanec Henderson ultimátum, ktoré nebolo splnené. Podobné ultimátum formulovalo aj Francúzsko. Po nesplnení ultimáta už bolo Anglicko a Francúzsko vo vojnovom stave s Nemeckom. Doplnok k referátu: (pri referáte ho netreba,len pre zaujímavosť)
Krištáľová noc (Kristallnacht)
- antisemitský pogrom, vyprovokovaný nacistami v Nemecku v noci z 9.na 10.11.1938. Podnetom bola štvavá propaganda organizovaná Goebbelsom po atentáte židovského mladíka Grynzspana na radu nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta von Ratha. Pogrom rozpútali členovia SS a SA bez uniforiem, bolo zdemolovaných 7500 židovských obchodov a domov, zničených a zapálených 281 synagóg, zabitých 91 ľudí a 26 000 Židov zatknutých a odvezených do koncentračných táborov. Škody vo výške 1 miliardy mariek museli zaplatiť Židia ríši, židovské firmy boli arizované. Joseph Goebbels
(29.10.1897 Rheydt – 1.5.1945 Berlín) nemecký nacistický politik. Vyštudoval filozofiu a literatúru, do NSDAP vstúpil r.1924. Najprv bol prívržencom ľavicového krídla vedeného Strasserom, neskôr sa pridal k Hitlerovi. Od r.1926 bol župným vedúcim Berlína a Braniborska. Úspešný demagóg s rečníckym nadaním, obratný intrigán a fanatický obdivovateľ Hitlera si cez svoj telesný handikap (chromá ľavá noha) a neárijský vzhľad vydobyl predné postavenie v nacistickej hierarchii. Ako vedúci ríšskej propagandy (od 1929) a ríšsky minister propagandy a osvety (1933) budoval Hitlerov mýtus a pripravoval volebné kampane a každoročné zjazdy NSDAP v Norimbergu, verejné pálenie nenemeckých kníh. Od roku 1944 organizoval masovú propagandu totálnej vojny. V politickej záveti ho Hitler menoval kancelárom a Dönitza prezidentom. Po smrti Hitlera tiež spáchal samovraždu spolu s manželkou, keď predtým podal jed i svojim šiestim deťom. Hermann Göring
(12.1.1893 Rosenheim – 15.10.1946 Norimberg) nemecký nacistický politik. Za 1.svetovej vojny letec-stíhač, niekoľkokrát vyznamenaný. Do NSDAP vstúpil r.1922, A.Hitlerom poverený vedením SA. Pri pivnom puči bol ranený a utiekol do Talianska. Po návrate sa liečil zo závislosti na morfiu. V r.1932 sa stal prezidentom ríšskeho snemu. Od apríla 1933 v čele gestapa v Prusku. Podieľal sa na odstránení E.Rohma a gen.Blomberga.
Zdroje: Tejchová:Dejiny novoveku III, Kostlán a kol:Encyklopedie dejin Nemecka, Fillipi-Codaccioni:Dejiny 20.století