Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Situácia v Európe medzi dvoma svetovými vojnami
Dátum pridania: | 17.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Demek | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 268 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.3 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
Pomalé čítanie: | 55m 45s |
Tráciu a Gallipoli, Egejské ostrovy a Smyrna boli postúpené Grécku, Sýriu a Libanon obdržalo Francúzsko; Irak, Palestínu so Zajordánskom Veľká Británia, Dodekanesos a Rhodos Taliansko. Turecké Arménsko sa malo stať samostatným, Cyprus a Egypt zostávali pod britským, Tripolis pod talianskym panstvom. Bolo zrušené opevnenie úžin Bospor a Dardanely, nad úžinami bola vytvorená medzinárodná správa a kontrola. Vojenské lode boli odovzdané spojencom a armáda bola obmedzená na 90 000 mužov. Turecku boli uložené reparácie a kontrola nad dopravou. O zostavení tureckého štátneho rozpočtu rozhodovala anglo-francúzsko-talianska komisia. Mierovou zmluvou Turecko v skutočnosti pokleslo na úroveň kolónie. Celkové výsledky parížskej mierovej konferencie neboli dobrou predzvesťou budúceho vývoja. Boli výrazom pomeru síl, daného výsledkami vojny. Nebol odstránený ani jeden z hlavných rozporov, ktoré viedli k vzniku prvej vojny, naopak v sebe predznamenávali rozpory budúcej.
Spoločnosť národov
Wilson chcel prostredníctvom Spoločnosti národov zvýšiť vplyv USA v ostatných častiach sveta. Tento plán sa nakoniec neuskutočnil, nielen pre odpor európskych veľmocí voči americkej nadvláde, ale aj pre nechuť vplyvných izolacionistických kruhov v USA k angažovaniu zeme v mimoeurópskych záležitostiach. Podľa prijatého štatútu sa zakladajúcimi členmi SN stali štáty zúčastnené vo vojne proti Nemecku, vrátane štátov novovzniknutých. Druhú skupinu tvorili štáty, ktoré boli k vstupu pozvané. Porazené štáty boli zatiaľ z účasti vylúčené, ale mohli byť neskôr prijaté na základe dvojtretinovej väčšiny. Základnými orgánmi SN boli Zhromaždenie zástupcov všetkých členov a Rada spoločnosti národov, skladajúca sa z piatich stálych členov a štyroch nestálych, každoročne volených. Sídlo SN bolo v Ženeve. K vysporiadaniu medzinárodných sporov bol zriadený súd v Haagu. Hlavným cieľom SN malo byť zachovanie mieru. K boji proti vojne boli formulované niektoré zásady, ktoré boli neskôr označované názvom kolektívna bezpečnosť. Hlavnou metódou SN bol systém arbitráže a sankcií proti prípadnému útočníkovi. Sily, ktoré mala SN k dispozícii, boli však skôr morálne, i keď sa počítalo so sankciami hospodárskymi. Základným nedostatkom SN bolo to, že v nej neboli zastúpené Spojené štáty a Rusko. SN sa tak stala doménou európskych veľmocí, ktoré na jej pôde súperili o sféry vplyvu v jednotlivých oblastiach. Menšie národy boli síce formálne rovnoprávne, ale ich skutočný vplyv bol nepatrný. Vznik fašizmu
Prvý fašistický režim bol nastolený v Taliansku.
Zdroje: Tejchová:Dejiny novoveku III, Kostlán a kol:Encyklopedie dejin Nemecka, Fillipi-Codaccioni:Dejiny 20.století