Odtiaľ sa šírili fašistické idey do ďalších krajín, hlavne do strednej Európy a na Balkán, kde vznikali rôzne fašistické skupiny ako napr. Gombösova skupina v Maďarsku, Gajdovo fašistické hnutie v Československu, fašistické skupiny v Rumunsku, Juhoslávii, Bulharsku, Poľsku, Grécku, Španielsku, Portugalsku, ale tiež i v Belgicku, Dánsku, Francúzsku a v Británii.
Najnebezpečnejšia z nich bola Hitlerova fašistická strana v Nemecku (NSDAP, založená v r.1919 v Mníchove). Ideológia hitlerovského fašizmu vychádzala z rasistických teórií Josepha Arthura Gobineaua, Houstona Stewarda Chamberlaina a Paula de Lagardea. Nacisti hlásali nadradenosť germánskej rasy nad všetkými ostatnými. Hlásali militantný antikomunizmus a antimarxizmus. V zahraničnej politike sa stavali proti versaillskej zmluve. Nacistická strana sa opierala o krajne reakčné organizácie a spolky, ako napr. Orgesch (bavorská ozbrojená organizácia) alebo Baltikumer (príslušníci bývalých kontrarevolučných vojsk v baltských zemiach). Malá dohoda

Nebezpečie maďarského revizionizmu viedlo k zblíženiu ČSR, Juhoslávie a Rumunska. Keď potom v roku 1921 Karol Habsburský sa pokúsil dvakrát o obsadenie maďarského trónu, došlo medzi týmito troma štátmi k vytvoreniu obranného spolku, nazvaného Malá dohoda (14.8.1920 bola uzavretá zmluva medzi Juhosláviou a Československom 23.4.1921 medzi Rumunskom a Československom a 7.6.1921 medzi Rumunskom a Juhosláviou). Malá dohoda sa orientovala na Francúzsko, i keď jej vznik vtedajšie francúzske kruhy neuvítali, lebo im marila snahu zatiahnuť Československo do protisovietskej vojny. Nemecká vláda prijala na konferencii v Spa (5.-16.7.1920) podmienky dohodových štátov o odzbrojení a vojnových reparáciách. Na konferencii Najvyššej rady v Paríži 24.-29.1.1921 bola určená výška nemeckých reparácií na 226 miliárd zlatých mariek. 3.3.1921 odovzdal Lloyd George Nemcom ultimatívne memorandum, v ktorom sa dokazovalo, že Nemecko v dvoch rokoch porušilo versailleskú zmluvu (odmietlo vydať vojnových zločincov, nesplnilo podmienky odzbrojenia a nezaplatili 20 miliárd zlatých mariek reparácií). Spojenci hrozili Nemecku obsadením Duisburgu, Ruhrortu a Dusseldorfu na pravom brehu Rýna. Keď Nemecko odmietlo ultimátum prijať, boli tieto tri mestá obsadené. 27.4.znížila reparačná komisia celkovú výšku reparácií na 132 miliárd zlatých mariek. 5.mája 1921 bolo Nemecku predložené nové ultimátum, týkajúce sa odzbrojenia, spôsobu splácania reparácií a odsúdenia vojnových zločincov. V prípade nesplnenia malo byť obsadené celé Porúrie. 11.5. nemecká vláda ultimátum prijala.