Kompromisné riešenie, prijaté vo zvláštnom dokumente, podľa ktorého sa malo Nemecko zúčastniť akcií Spoločnosti národov v tej miere, v akej je to zlúčiteľné s jeho vojenskou situáciou a vzhľadom k jeho geografickej polohe, umožňovalo Nemecku vyhnúť sa prípadnej protisovietskej vojne. Nemecko prijalo tiež sovietsku ponuku o uzavretí zmluvy o priateľstve a neutralite, ktorá bola podpísaná 24.4.1926 v Berlíne. 8.9.1926 bolo Nemecko prijaté do Spoločnosti národov a obdržalo stále miesto v Rade SN. Z francúzsko-amerických rokovaní vzišiel tzv. Briand-Kellogov pakt, ktorý bol podpísaný 27.8.1928. Pakt vyzýval všetky štáty, aby sa zriekli vojny ako prostriedku štátnej politiky a riešili všetky spory mierovou cestou. Pakt podpísalo celkom 57 štátov. Tento pakt mal však veľmi malý praktický význam, pretože pre prípad jeho porušenia neboli stanovené žiadne sankcie. Od 11.februára do júna 1929 prebiehali za predsedníctva amerického finančníka Owena Younga (1874-1962) vo výbore expertov (USA, Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Japonsko, Nemecko) jednania o konečnej úprave reparačných povinností Nemecka. Výsledkom jednania bol tzv.Youngov plán, ktorý určil celkovú výšku nemeckých reparácií na 113,9 miliárd mariek a znížil splátky, stanovené na obdobie 37 rokov na 1 miliardu 988 miliónov mariek ročne. Reparačné komisie a cudzí dozor nad nemeckým hospodárstvom boli zrušené. Nemecko samo malo niesť zodpovednosť za platenie splátok. Pre prijímanie a rozdeľovanie nemeckých reparácií bola zriadená Banka pre medzinárodné platy so sídlom
v Bazileji. Agresívnosť fašistického Talianska

Útočnosť fašistického Talianska sa prejavila predovšetkým na Balkáne. Cieľom Mussoliniho bolo zriadiť kontrolu nad adriatickou oblasťou. Pokusy Talianska o ovládnutie Albánska vyvrcholili 27.11 1926, keď Taliansko donútilo albánskeho diktátora Achemeda Zogu k uzavretiu tzv.tiránskej zmluvy o priateľstve a bezpečnosti, ktorou prevzalo Taliansko nad Albánskom de facto politický protektorát. Závislosť Albánska bola potvrdená dohodou z 1.7 1928, kde sa Albánsko sľúbilo jednať vo všetkých otázkach týkajúcich sa situácie na Balkáne s Talianskom. Hospodárska kríza

Náhly krach na newyorskej burze 25.10.1929 (čierny piatok) oznámil počiatok svetovej hospodárskej krízy. Bezprostredne po krachu na burze nasledoval v USA pokles výroby. Najskôr bol postihnutý automobilový priemysel, ktorý poklesol do konca roku 1929 o polovicu. V druhej polovici r.1930 zachvátila kríza všetky priemyselné odvetvia. Prudko stúpla nezamestnanosť, čo spolu so znižovaním platov znamenalo ďalšie katastrofálne zníženie kúpnej sily. Spustila sa veľká devalvácia libry a to spôsobilo aj ďalší krach mien viazaných na libru (škandinávske zeme, Portugalsko, Siam, Egypt, Bolívia, Japonsko).