Korint sa zaplietol pri intervencii v Epidamne, kde došlo k demokratickému prevratu, do vojny s Kerkýriou, ktorá bola Aténskym spojencom. Atény poslali nato Kerkýre na pomoc 10 lodí, ktoré po krátkom boji Korintskú flotilu zahnali. Odvetou za to vyslal Korint niekoľko oddielov vojska do Poteidaie pri Thermskom zálive , ktorá bola Korintskou kolóniou, ale Aténskym spojencom. Aténčania ich zahnali. Poteidaie sa preto sťažoval v Sparte a žiadal potrestať Atény vojnou, aby sa tak nastolil mier. Ku Korintu sa pripojila Megara, ktorej loďstvu zatvorili Atény svoje prístavy lebo obsadila dajaké neutrálne posvetné územie , nie večšie ako menšie letisko, a k Megare sa pripojila Agínia. Sparťania zvolali peloponézsky kongres, ktorý potom predložil Aténam nezmyselné ultimátum: po prvé, aby vypovedali všetkých Alkmeónovcov ( to znamená predovšetkým Perikla), lebo ich predkovia sa prehrešili “kylónskou vraždou”, a po druhé, aby poskytli všetkým spojencom autonómiu ( to znamená aby rozpustili svoj spolok). Ľudový snem ultimátum samozrejme odmietol a vojna sa mohla začať.