Vojtech Zamarovsky Príčiny peloponézskej vojny

Vojtech Zamarovský: Grécky zázrak
PRÍČINY PELOPONÉZSKEJ VOJNY

Sparta vystupovala s nárokom na vedúcu úlohu v Grécku. Rovnaké ambície ako Sparta ale mali aj Hellady a samozrejme aj Atény. Vzhľadom na silu svojho loďstva zaujali vedúce miesto v Délskom spolku, postavili sa na čelo boja za vyhnanie Peržanov z Európy a maloázijského Grécka, vystúpili na obranu Grékov v trakii a čiernomorí, zmarili posledný pokus Peržanov o ovládnutie Kypru. Sparta sa týmto bojom proti spoločným nepriateľom Grékov vyhla: sústredila sa na získavanie a upevňovanie pozícií vnútri Gréckeho sveta. Vyslala vojská do Boiotie, Fokidy a Tessalie, aby tam zbavila vplyvu Atény, a sčasti sa jej to podarilo. Odlákala od Argu Mykény a Tiryns a potom ho prepadla.Argejčania sa však ubránili a v odvetnom zápase obidva tieto starobylé hrady premenili na trosky. Zblížila sa s tradičnými nepriateľmi Atén, najme s Megarou a Aiginiou, a uzavrela s nimi spojenectvo. Podporovala Korint, ktorý trpel Aténskou obchodnou konkurenciou, a postupne pretiahla na svoju stranu aj dalších členov Délskeho spolku. Nakoniec z nich vytvorila Peloponézsky spolok. Aténčania sa tomu márne usilovali zabrániť; Periklovou peloponézskou výpravou si spartských spojencov iba odcudzili. Pretvorili teda zvyšok Délskeho spolku na Aténsky spolok a sprísnili kontrolu nad jeho členmi. Bez ohľadu na sťažnosti, že sa správaju nie ako voči spojencom, ale ako voči poddaným, upevnili v ňom svoje vedenie a preniesli rozhodovanie o spolkových veciach i spolkovú pokladnicu do Atén. Výsledkom toho bol vznik Aténskej ríše (arché).Napriek tomu sa nevzdali myšlienky na
vzkriesenie Gréckej jednoty.Z Periklovej iniciatívy zvolali roku 446 p.n.l. do Atén panhellénsky zjazd, ktorého prvým bodom mala byť porada o obnovení chrámov spálených barbarmi a hlavnou úlohou dohoda o mieri a spolupráci medzi Hellénmi. Zjazd sa však pre odpor Sparty nezišiel a rozdelenie Grécka na dva bloky sa utvrdilo. Periklés sa teda pokúsil zabrániť ich zrážke a vyslal do Sparty desaťčlenné posolstvo na 30 ročný mier. Spartania navrh prijali, no tento mier trval iba 14 rokov. Roku 431 p. n. l. vypukla peloponézska vojna , ktorá sa pretiahla na 27 rokov. Ako každá občianska vojna , prevýšila svojimi hrôzami vojnu s cudzincami.
Bezprostredná príčina peloponézskej vojny bola v Gréckych podmienkach ešte banálnejšia ako v našich trebárs sarajevský atentát.

Korint sa zaplietol pri intervencii v Epidamne, kde došlo k demokratickému prevratu, do vojny s Kerkýriou, ktorá bola Aténskym spojencom. Atény poslali nato Kerkýre na pomoc 10 lodí, ktoré po krátkom boji Korintskú flotilu zahnali. Odvetou za to vyslal Korint niekoľko oddielov vojska do Poteidaie pri Thermskom zálive , ktorá bola Korintskou kolóniou, ale Aténskym spojencom. Aténčania ich zahnali. Poteidaie sa preto sťažoval v Sparte a žiadal potrestať Atény vojnou, aby sa tak nastolil mier. Ku Korintu sa pripojila Megara, ktorej loďstvu zatvorili Atény svoje prístavy lebo obsadila dajaké neutrálne posvetné územie , nie večšie ako menšie letisko, a k Megare sa pripojila Agínia. Sparťania zvolali peloponézsky kongres, ktorý potom predložil Aténam nezmyselné ultimátum: po prvé, aby vypovedali všetkých Alkmeónovcov ( to znamená predovšetkým Perikla), lebo ich predkovia sa prehrešili “kylónskou vraždou”, a po druhé, aby poskytli všetkým spojencom autonómiu ( to znamená aby rozpustili svoj spolok). Ľudový snem ultimátum samozrejme odmietol a vojna sa mohla začať.