kapitola: Prvé stretnutie s Napoleonom
Príprava na vojnu proti Napoleonovi.Kutuzov sa zaoberal polnohospodárstvom.Veľkú pozornosť venoval najmä pestovaniu zámorských plodín.Toto vyhnanstvo prežíval ťažko.No naďalej sa zaujímal o vojenské otázky a neprestával dúfať, že sa opäť vráti k armáde.Nikto mu nijakú funkciu neponúkol.1804 ho poozvali do Peterbugu na manévre.Onedlho sa vrátil späť na dedinu.Znovu ho povolali do armády v súvislosti s Napoleonovými víťazstvami.Vymenovali ho za velitela Podolskej armády.Bol velitelom oboch ruských armád, ktoré išli do Rakúska.V jeho živote a činnosti nastúpilo významné obdobie.Postavili ho do veľmi ťažkej situácie.Poverili ho mimoriadne zodpovednou úlohou, ale odopreli mu práva, ktoré velitel veľkej armády musí mať.Neprizvali ho k vypracúvavaniu plánu.Veľmi dobre videl chyby strategického plánovania a onedlho predložil svoj plán.Jeho návrhy nebrali do úvahy.Zasypali ho prosbami a prianimi, aby zrýchlil postup ruskej armády.Staral sa predovšetkým o vojaka.Všímal detaili vojenského života.Navrhli mu rozličné plány.Vedel správne zhodnotiť zložitú strategickú situáciu.Voči jeho plánu neboli nánietky a dokonca ho aj schválili.Jeho zámer sa podaril.Rozhodol sa využiť ponúkanú príležitosť, aby viviedol armádu spod hrozby.Bol proti okamžitému prechodu do útoku.Vpadol znova do nemilostí.Zobrali mu velenie vojska a vymenovali ho za vojenského gubernátora v Kyjeve poslali ho do ,, čestného vyhnanstva" r. 1805.Ťažko to znášal a napísal žene list.Bolo to preňho jedno z najťažších období jeho mnohoročnej vojenskej praxe.Skvele uskutočnil svoje strategický plán.Nemohol konať tak ako to pokladal za najmúdrejšie.
4. kapitola: Hlavný velitel Moldavskej armády
Bol mimoriadnym vyslancom v Konštantinopole.Vymenovali ho za hlavného veliteľa Moldavskej armády, ktorý 2. 5. 1808 prikročil k plneniu svojich povinností.Držali ho čo najďalej od Peterburgu.Mal velkú autoritu v krajine i v armáde.Rusi boli nútený obrátiť sa naňho s prosbou, aby viedol ruskú armádu.Tak to bolo aj r. 1805.A to isté sa stalo v záverečnej etape rusko- tureckej vojny v rokoch 1806- 1812.Znovu ho vymenvali za Litovského vojenského gubernátora a poslali ho do Vilna.Bolo to ďalšie ,, čestného vyhnanstvo". Len on mal dostatočné znalosti a skúsenosti z vojny proti Turecku.Práve tu sa formoval a rozvíjal jeho vojvodcovský talent.Pozorne študoval ekonomiku Turecka.Zostával po celý čas bokom od velenia armády.R. 1811 bol nútený AlexanderI ho vymenovať za hlavného velitela Moldavskej armády.13. 4. 1811 pricestoval do Bukurešti a prevzal velenie nad armádou.Svoj plán nechcel prezradiť cárovi.Vekú pozornosť venoval upevňovaniu disciplíny v armáde.Podporoval šírenie chýrov o slabosti a úbohom stave ruskej armády, aby vylákal Turkov z pevnosti. Vedel o všetkom čo sa deje v nepriatelskom tábore. Velmi dobre vedel zaútočiť proti nepriatelovi.Podporoval povstalcov.Všetko čo robil bolo podriadené jednému cielu a to poraziť turecké vojská. Mal politický a diplomatický talent.Vo vojenskom umení sa nikdy nepridržiaval zastaraných foriem.Vychádzal z konkrétnej situácie.Odmietal pasívne obrané metódy boja.Bol nepriatelom parády a drezúry.
5. kapitola: Hlavný velitel všetkých Ruských armád počas Vlasteneckej vojny v roku 1812
Ako hlavný veliteľ ruskej armády sa aktívne zúčastňoval na veľmi búrlivých udalostiach tých čias.A práve vtedy sa rozvinul jeho vojenský talent.Správa o vpáde napoleonského vojska ho zastihla na jeho statku.Odcestoval do Peterburgu, ale nikto ho tam nevolal.Zavolali ho na súrne zvolané tajné zasadnutie Výboru ministrov.29. 7.