1812 z vôle šlachty ho zvolili za veliteľa peterburskej domobrany.Tejto práci venoval všetky svoje sily, znalosti a bojové skúsenosti.Dostával mnoho listov od dôstojníkov a generálov vo výslužbe, a úradníkov a spolubojovníkov s prosbou, aby ich prijal do domobrany.Jeho skúsenosti, mimoriadna autorita a neúnavná agilnosť pomohli za veľmi krátky čas sformovať peterburskú domobranu.Bol takmer mesiac jej velitelom.S mimoriadnou aktivitou vytváral sedliacke družiny, vyzbrojoval ich a učil vojenskému umeniu.Bol veľmi oblúbený v širokých kruhoch obyvatelstva.Najťažšou ranou preňho bolo zistenie, že zálohy o ktorých ho ubezpečovali na ministerstve vojny a od ktorých si veľa sluboval, v skutočnosti neexistovali. Bitka u Borodiny.Pozorne sledoval jej priebeh.Správne vystihol smer hlavného úderu Francúúzov. Utajeniu svojho pochodového manévru pripisoval velký význam.
Dlho trpel Bennigsenove bezočivé intrigy.Veľkú pozornosť venoval najmä výcviku jednotiek.Osobne pozoroval priebeh cvičenia a občas organizoval aj celoarmádne prehliadky. Vysoko hodnotil akcie sedliackych partizánskych odielov.Neobmedzoval sa len na vydávanie rozkazov zborvým generálom, obracal sa na všetkých vojakov a dôstojníkov. Bol bystrý, rozvážny hlavný veliteľ, ktorý sa zámerne vyhýbal stretnutiam s Francúzmi.Vystupuje ako veľký oranizátor výťazstva, ako vojvodca, ktorý odvážne použil originálne metódy stratégie a taktiky.Vysoko hodnotil hrdinstvo ľudu a armády. 6. kapitola: Posledná výprava
Bol úprimným prívržencom čím skoršieho spojenia Ruska a Nemecka.Nepatril medzi vojvodcov boj o pevnosti.
Poznal veľmi dobre politickú situáciu v Prusku. Zomrel v stredu 28. 4. 1813 o 21. hod a 35 min. 8. 5. ho pochovali v Polsku.Jeho telo zabalzamovali a vložili do zinkovej rakvy.25. 6. 1813 ho pochovali v kazanskej katedrále v Peterburgu.V Polsku neďaleko Boleslavca mu postavili pomník.Je na ňom nápis: ,, kniža Kutuzov- smolenskij odišiel z tochto života do krajšieho sveta 16./28./ 4. 1813."
7. kapitola: Vojenský teoretik
Bol jedným z tvorcov pokrokového ruského vojenského umenia.Dokázal, že je nielen vynikajúci vojvodca a tvorca pokrokových metód vedenia ozbrojeného boja.Bol i skvelým vojenským myslitelom, ktorý vyriešil zložité problémy vojenskej teórie.Vo svojich vyjadreniach sa veľmi približoval k správnemu chápaniu vťahu medzi vojnou a politikou.Bol veľkým vlastencom. Jeho zásluhy o rozpracovanie tých či oných strategických koncepcií sa často pripisovali iným osobám.Húževnato sa usiloval vo vojne dosiahnuť vysoké politické ciele.Jeho vojvodcovské majstrovstvo a najmä strategické skúsenosti mali veľký vplyv na ďalší vývoj svetového vojenského umenia. Strelným zbraniam pripisoval rozhodujúcu úlohu. Vniesol mnoho nového i do spôsobu vedenia armády.Taktiku pokladal za jeden z hlavných prostriedkov na dosiahnutie víťazstva vo vojne.Veľký význam pripisoval aj disciplíne.Nazýval ju dušou vojenskej služby.Vážil si ľudckú dôstojnosť.
8. kapitola: Vojvodca a čas
v.