Bola to najvýznamnejšia bitka v druhej svetovej vojne. do nej sa vo vojne nemecku darilo, ale po nej sa začala situácia otáčať.

1942. Nebolo to prvá bitka v ktorej ich Rusi porazili, cez to však stále veľmi významná. Nemci si uvedomili že sú proti Rusom slabí a tak sa snažili o vačší úspech. Velenie nemeckej armády (Wehrmacht) vypracovalo plán, v ktorom mala časť armády útočiť na kaukazské pohorie, useknúť časť Ruska z dvoch strán a obsadiť vačšie sovietske ropné polia (oil fields). Operácia mala Rusov prekvapiť a mala rýchlo postupovať aby si Rusi nestihli pripraviť obranu. Ich plán sa nazýva Operácia Modrá. Spočíval v tom, že sa armáda rozdelila na dve skupiny. Skupine A velili Erich von Manstein a von Kleist, ktorí mali útočiť na juh k Rostovu a potom preč cez Tranzkaukaz ku Kaspickému moru pričom obsadiť ropné polia v Maikope. Skupina B ktorej velil generál Fridrich von Paulus a von Weichs, mala prejsť medzi riekami Don a Volga, aby prišli severne ku Stalingradu. Popri tom mali useknúť druhú časť Ruska.

28. jún. Útok sa začal. Adolf Hitler myslel, že štvrtá obrnená armáda generála Hotha (tanky, časť skupiny B) je v skupine B nepotrebná, tak ju poslali do skupiny A. Zvyšok dostal príkaz, aby išli na Juh. Tak sa vlastne dostali do Stalingradu. Hitler potom prikázal aby išli pôvodnou cestou. Rusko sa o tom dozvedelo a generál Andrej Jeremenko stiahol svoje jednotky, ponechajúc bojisko Nemcom, a poslal ich do Stalingradu. Generál von Weichs nariadil Nemcom aby išli na juh. Medzi tým sa tam už dostali Rusi. Narýchlo sformovali šesťdesiatu druhú armádu, ktorej velil generál Lopatin. Keď vyjadril svoje obavy, Jeremenko ho vymenil za Vasilija Ivanoviča Čujkova. Jeremenko prikázal Čujkovi aby bránil mesto za každú cenu. Vydal rokzaz podobný Stalinovmu: už žiadny krok späť. NKVD (komunistická polícia) dostala príkaz aby zastrelila každého, kto sa neprispôsobí.

23. august. Uskutočnilo sa bombardovanie Stalingradu. Tisíce domov boli vyhodené do vzduchu. Civilné obivateľstvo utrpelo veľa rán. Zomrelo asi 44 000 ľudí a viac než 150 000 bolo zranených. Obyvateľstvo sa zredukovalo na 400 000. Jeremenko si spomína na bombardovanie takto: "Už sme doteraz zažili veľa bitiek, ale čo sme videli v Stalingrade 23.augusta, to bola nočná mora. Bomby vybuchovali všade naokolo a obloha bola vyplnená stĺpcami ohnivého dymu.

Blízko nádrží ropy (boli umiestnené na brehoch Volgy, severne od stredu mesta) bodali oblohu obrovské plamene, zaplavujúc pôdu morom ohňa a štipľavých plynov. Prívaly horiacej ropy
a benzínu plávali na Volge, na povrchu to bola rieka ohňa. Lode na rieke sa vznietili, asfalt na ceste chrlil dusivý dym a telegrafné veže iskrili ako zápalky. Zem Stalingradu bola popraskaná a začiernená. Mesto vyzeralo ako napadnuté hrozným hurikánom, ktorý ho vyniesol do vzduchu, sprchujúc ulice a námestia. Vzduch bol horúci, dusivý, plný dymov a ťažko sa dýchal."

24. august. Výbor na obranu mesta organizoval evakuáciu obyvateľstva. Do 14. septembra bolo evakuovaných asi 300 000 ľudí a náklad z tovární.

1. september. Nemci obsadili Stalingrad. Rusi pred mestom určili útočné body a vtrhli do mesta. Začal sa boj Rattenkrieg - potkania vojna. Obidve strany mali pravidlá nestiahnuť sa a nevzdať sa. V uliciach zúril strašný boj. Konštatin Simonov zaznamenal boj Luftwaffe a Rusov takto: "Všetky domy okolo mesta horeli a v noci ich dym zalial horizont. Vo dne v noci bola zem posypaná šrotom z bombardovania a diel. Vraky zostrelených lietadiel ležali roztrúsené po uliciach a vzduchom svišťali náboje z Ack-Ack kanónu, ale bombardovanie to hneď neukončilo. Obliehači sa pokúsili so Stalingradu urobiť peklo na Zemi. Avšak bolo nemožné zostať pasívnym. Mali ste bojovať, mali ste obraňovať mesto pred streľbou, dymom a krvou. Bola to jediná cesta ako žiť." (Ack-ack je vlastne protilietadlová batéria.) Rusi poslali lietadlá s posilami, ale nemecké letectvo (Luftwaffe) ich blokovalo. Protilietadlové batérie síce zničili veľa lietadiel Luftwaffe, ale nakoniec nemci obsadili rieku (celá bitka sa konala pri rieke Volga blízko Stalingradu). Posily začali prichádzať v noci. Do leningradu dorazili delostrelci a raketometníci. Šiesta armáda (von Paulus) mala veľké straty, ale nakoniec šesťdesiatu druhú armádu (Čujkov) vytiahli von zo Stalingradu a dotiahli k Volge. Bola rozseknutá na dve časti a Čujkov stratil spojenie s druhou časťou. Hitler bol čoraz viac presvedčený že táto bitka je koniec vojny.

Stred októbra. Časť nemeckej armády na rieke Don stretli Rumuni, spojenci Rusov. Začiatkom novembra generál Fridrich von Paulus privolal štyridsiatu ôsmu tankovú divíziu na Don, avšak prišlo iba 50 dobrých tankov.

19. november. Rumuni sa takmer zázračne držali. Rusi odštartovali operáciu Uranus.

20. november. Veľmi veľa ruských divízií tiahlo na juh, zajali takmer polovicu štvrtej
armády (tanky, generál Hoth) a veľa vojakov v Stalingrade a blízko pri ňom. Hermann goering ich nahradil posilami z Luftwaffe.

Mali zo západu útočiť na Rusov, ktorí sa dostali už k Rumunom na rieku Don. Adolf Hitler nariadil zajatým vojakom, aby sa nevzdávali. Táto misia nemcom nevyšla. Potom išli na rieky Don a Čir a zaujali obranné pozície. Začiatkom decembra sa pri Kaukaze sformovala bojová skupina. Avšak boli unavení a tak tam poslali druhú strážnu armádu. Rusi mali čeliť štvrtej obrnenej armáde. Tanky išli na útok do Stalingradu, avšak ďaleko sa stala chyba, ktorá ich odrovnala.

1943. V januári Rusi zahájili operáciu Neptún. Tentokrát na nich útočili taliani. Po úspechu Rusi zaútočili na hranice nemeckého územia, a usekli ich ďaleko od Stalingradu. Fridrich von Paulus sa vzdal, lebo už nemal žiadnu šancu. Rusi dostali späť Stalingrad, ktorý neskôr premenovali na Volgograd, ale boli návrhy aby ho zase premenovali na Stalingrad. Nie na počesť diktátora, ale ako symbol hrdinstva ruských vojakov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Bitka pri Stalingrade (1942-43)