Česká kotlina mala v 9. storočí vhodné prírodné podmienky pre vznik štátu. Boli to husté lesy a kotlina bola obklopená pohoriami. Žilo tu viacero kmeňov (Česi, Lužania, Pšovania, Děčania, Lemuzi, Charváti, Zličania, Doudlešbovia), ktoré sa venovali orbovému poľnohospodárstvu, výrobe železa, hrnčiarstvu a tkaniu látok. V 2. pol. 9.stor. si kmeň Čechov pod vedením rodu Přemyslovcov podmanil ostatné kmene. Prvým známym českým kniežaťom bol Bořivoj (882 – 894), ktorý prijal krst z rúk arcibiskupa Metoda. Po jeho smrti Svätopluk obsadil Čechy a tým obmedzil vládu Přemyslovcov. Přemyslovci sa snažili vymaniť spod nadvlády mojmírovskej dynastie, čo sa im podarilo po zániku veľkej Moravy. Počas vlády kniežat Spytihneva (894 – 915) a Vratislava (915 – 921) sa upevnila celistvosť štátu. Bořivojov vnuk, knieža Václav (921 – 935) bol ústupčivý voči cirkvi a nemeckému cisárovi, ktorému platil daň za udržanie mieru. S touto politikou nesúhlasil jeho brat Boleslav a časť veľmožov, preto ho vylákali na Boleslavou hrad a tam ho zavraždili. Knieža Boleslav (929 – 967) dlho odmietal posielať nemeckému cisárovi vojenskú pomoc a vazalský poplatok. Keď cisár vojensky ohrozil Čechy, Boleslav nakoniec uznal zvrchovanosť nemeckej ríše. Za pomoci českých vojsk cisár Oto I. zvíťazil nad Maďarmi roku 955 pri rieke Lechu. Boleslav využil toto víťazstvo na rozšírenie hraníc českého štátu o Moravu, severozápadné Slovensko a Krakovsko. Aby vymedzil vplyv cisára Ota, zamýšľal osamostatniť Čechy aj cirkevne.
Tento úmysel uskutočnil jeho nástupca Boleslav II. (967 – 999), ktorý v r. 973 založil biskupstvo v Prahe, ktoré bolo podriadené mohučskému arcibiskupovi. Prvým biskupom bol Sas Detmar, druhým sv. Vojtech z rodu Slavníkovcov. V tom čase kresťanstvo v Čechách zápasilo s pohanskými prežitkami. Preto Vojtech dvakrát opustil vlasť a nakoniec zomrel ako mučeník na misijnej ceste k pohanským Prusom (997). S jeho menom sú spojené začiatky poľského arcibiskupstva v Hnezdne (1000 – za vlády Boleslava Chrabrého) a uhorského arcibiskupstva – za vlády Štefana I. Aby zabezpečil mocenské postavenie Přemyslovcov dal Boleslav vyvraždiť celý rod Slavníkovcov.
Po smrti Boleslava II. prepukli v přemyslovskom rode krvavé rozbroje, ktoré využil poľský panovník Boleslav Chrabrý. Najprv pripojil k Poľsku Krakovsko, neskôr obsadil Moravu a zabral aj Slovensko. Spory ustali až za kniežaťa Břetislava I. (1035 – 1055), ktorý po smrti Boleslava Chrabrého natrvalo pripojil Moravu k Čechám. V 10.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie