Slovákom však prinieslo desaťročia násilnej maďarizácie a mnohostranného národného útlaku.

Ako rakúsko-uhorské vyrovnanie ovplyvnilo Slovákov?
Dohoda medzi Viedňou a Budapešťou definitívne začlenila Slovensko, Slovákov i slovenskú otázku ako politický problém do sféry uhorskej politiky a štátnosti. Slováci už nemohli žiadať priamu podporu vo Viedni. Dovtedajšia možnosť ťažiť z rozporov medzi dvoma najvýznamnejšími politickými centrami monarchie stratila pre slovenskú politiku akýkoľvek význam. Aj panovník stratil záujem o nemaďarské národné pohyby ako o protiváhu a nátlakový prostriedok proti maďarskej opozícií. Keď Česi ako najbližší spojenci Slovákov akceptovali tézu, že slovenská otázka je vnútornou vecou uhorskej politiky, Slováci sa začali orientovať na intenzívnejšiu spoluprácu s Chorvátmi, Srbmi, Rumunmi a Rusínmi na domácej uhorskej pôde. Po roku 1868, keď Chorvátsko získalo v rámci Uhorskej koruny autonómiu, bol tento formujúci sa spojenecký blok oslabený. Slovenská politika sa čoraz viac ocitala v slepej uličke.