referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Dátum pridania: 09.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hookey
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 450
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 3m 20s
Pomalé čítanie: 5m 0s
 
29.mája 1867 uhorský snem prijal zákon o rakúsko-uhorskom vyrovnaní, ktorý panovník podpísal koncom júna. ,,Otcom" tohto riešenia maďarského, resp. uhorského vzťahu k Viedni bol známy predstaviteľ liberálnej opozície František Deák. Štátoprávne vyrovnanie- zavŕšilo nielen niekoľkomesačné rokovania medzi uhorskou reprezentáciou a rakúskymi politickými predstaviteľmi, ktoré sa zintenzívnili po prusko-rakúskej vojne (17.6.1866), ale aj dlhoročný zápas o štátnu suverenitu Uhorska v rámci habsburskej monarchie či mimo nej. Vyrovnanie medzi Pešťou a Viedňou síce splnilo túžby a ideály mnohých generácií maďarského národa, ale na druhej strane sa uskutočnilo na úkor ostatných národov a národností monarchie.

Habsburské mocnárstvo sa pretvorilo na dvojštátie. Uhorská koruna získala širokú mieru nezávislosti. Jednotu obidvoch štátnych útvarov zabezpečovala osoba spoločného panovníka, ktorý však na pôde Svätoštefanskej koruny vystupoval výhradne ako uhorský panovník – kráľ. Idea cisárstva tak bola "vykázaná" za dvere Uhorska, na pôdu západnej polovice monarchie. Spoločné boli aj tri ministerstvá, a to zahraničnej politiky, vojenstva a financií. Uhorsko muselo na spoločné výdavky prispievať do celoríšskeho rozpočtu 30 percentami. O spoločných veciach rokovali delegácie zložené zo 60 príslušníkov rakúskeho (predlitavského) a 60 príslušníkov uhorského (zalitavského) parlamentu. Tento ťažkopádny systém v praxi spôsoboval množstvo problémov. Z hospodárskeho hľadiska ríša mala spoločné colné územie, menu, štátnu banku a vnútorný voľný obchod. Táto hospodárska dohoda však mala platnosť iba 10 rokov. Po ich uplynutí sa musela obnoviť na základe spoločných rokovaní, ktoré v nasledujúcich desaťročiach zásluhou uhorskej strany neraz vyústili do krízového stavu ohrozujúceho základy dualistického usporiadania monarchie.

Vyrovnaním sa vytvorili podmienky na dočasnú stabilizáciu vnútropolitických pomerov monarchie, ktorá prežívala od revolúcie hlbokú krízu. Zároveň však prispelo k postupnému prehlbovaniu odlišného vývoja na východe a západe ríše. V rakúskych a českých krajinách (Predlitavsko) sa verejný život liberalizoval a demokratizoval, štát akceptoval národné hnutia aj silnejúce robotnícke hnutie. Uhorské vládne kruhy sa usilovali takémuto vývoju zabrániť. Svoj cieľ premeniť Uhorsko na maďarský, národne jednotný štát mohli dosiahnuť len za cenu potláčania demokracie. Rakúsko-uhorské vyrovnanie sa stalo začiatkom zlatej éry novodobej histórie Maďarov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Dušan Kováč - Kronika Slovenska
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.